Cena Ondreja Štefanka

Ondrej Štefanko (Temešvár, 18. 3. 1949 – Nadlak, 20. 2. 2008) bol zakladajúcim a dlhoročným predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zakladateľom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvým podpredsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktorom viacerých slovenských časopisov a významný spisovateľ, básnik, esejista, kultúrny dejateľ. Bol stmeľujúcou a mnohokrát aj smerodajnou osobnosťou slovenskej Dolnej zeme a – v určitých momentoch – aj celého slovenského zahraničia.

Ondrej Štefanko nás v roku 2008 náhle a nečakane navždy opustil. Pevný pilier slovenského dolnozemského sveta sa pominul, ale už cestou z jeho pohrebu Anka Ištvánová, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) a prvá podpredsedníčka Svetového združenia Slovákov v zahraničí Bianca Unc, generálna tajomníčka DZSČR, Ivan Miroslav Ambruš, predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku (KVSIK), Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka Dotyku ľudskosti – Touch of Humanity, o. z. začínajú uvažovať nad myšlienkou, akým spôsobom vzdať hold a uctiť si pamiatku jedného z najväčších z generácie dolnozemcov, z rodu zakladateľov nového života Slovákov v Rumunsku z konca druhého a prvých rokov tretieho tisícročia.

Imperatívom Štefankovho života bola práca. Pestoval kult práce, práce na poli literárnom a práce pre svoju národnosť a širší slovenský zahraničný svet. Tieto dva hlavné aspekty Štefankovho života inšpirovali uvažovanie jeho spolupracovníkov a priateľov vytvoriť priestor, aby sa Štefankov odkaz stal živým odkazom do budúcnosti, a hľadali formu, ako oceniť najlepších literátov, spolkových činiteľov, veľké osobnosti slovenského zahraničia, ktoré niesli a nesú slovenskosť v srdci a pretavujú ju v činy.

Záber z otvorenia Medzinárodnej konferencie v Nadlaku v roku 2016

Z predstavy sa stávala realita a skupina priaznivcov a blízkych spolupracovníkov sa rozhodla na jeho pamiatku založiť Cenu Ondreja Štefanka, ktorá sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta.

Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí každoročne v marci v dvoch nosných oblastiach Štefankovho pôsobenia, a to: v literatúre a v organizovaní spolkového života zahraničných Slovákov.

O udelení ceny na základe Štatútu Ceny Ondreja Štefanka rozhoduje sedemčlenná medzinárodná porota, ktorej členmi sú zástupcovia zriaďovateľa, dcéra Ondreja Štefanka, ale aj predstavitelia slovenských komunít v Maďarsku a Srbsku, Svetového združenia Slovákov v zahraničí a odborníci zo Slovenska.

Doterajšími laureátmi Ceny Ondreja Štefanka sú:

za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete: Víťazoslav Hronec zo Srbska (2009), Ivan Miroslav Ambruš z Rumunska (2010), Viera Benková zo Srbska (2011), Juraj Antal Dolnozemský z Maďarska (2012), Peter Andruška zo Slovenska, Michal Harpáň zo Srbska (2013), Michal Babiak zo Slovenska (2014), Samuel Boldocký zo Srbska (2015) a Ján Botík zo Slovenska (2016); za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete: Anna Ištvánová z Maďarska (2009), Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska (2010), Etelka Rybová z Maďarska (2011), Imrich Kružliak z Nemecka (2012), Pavel Hlásnik z Rumunska (2013), Nina Holá z USA, Katarína Melegová-Melichová zo Srbska (2014), Anna Divičanová z Maďarska (2015) a Samuel Vrbovský zo Srbska (2016).

Pavel Hlásnik