Pri príležitosti životného jubilea 70 rokov bola prof. PhDr. Jaroslavovi Čukanovi, CSc., udelená Medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o zachovávanie kultúrneho dedičstva krajanov. Medailu mu slávnostne odovzdali minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, podpredseda vlády SR Peter Kmec a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková v Bratislave 24. októbra 2024 na Stálej konferencii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem ceny mu bola odovzdaná aj príležitostná publikácia, v ktorej na odbornú spoluprácu, ale aj kamarátstva s profesorom spomínajú uznávaní odborníci, jeho kolegovia, spolupracovníci a bývalí študenti zo Slovenska, Poľska a Dolnej zeme.
Udelenie Ceny Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jaroslavovi Čukanovi a príprava publikácie pri príležitosti jeho životného jubilea predstavujú poďakovanie, úctu a uznanie za jeho životný vklad do kultúrno-spoločenského života dolnozemských Slovákov. Za zachovanie slovenskej etnickej identity v tomto priestore, a to nielen prostredníctvom výskumov a bohatej odbornej publikačnej činnosti, ale aj za pedagogické vedenie študentov z Dolnej zeme, ktorých svojimi manažérskymi schopnosťami formoval na zanietených odborníkov, pracujúcich pre potreby slovenských dolnozemských komunít jednotlivých krajín. Je to poďakovanie za jeho vklad do človeka Dolnej zeme, v mene Dolnozemcov.
Jaroslav Čukan, ktorý 13. októbra oslávil 70 rokov, patrí k výrazným osobnostiam etnologickej spoločnosti Slovenska a k najplodnejším autorom publikácií o Dolnej zemi.

Udelenie ceny prof. J. Čukanovi: (zľava doprava) predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, prof. Jaroslav Čukan, minister zahraničných vecí Juraj Blanár, podpredseda vlády SR Peter Kmec
(Foto: Kristína Solárová)
Po absolvovaní štúdia národopisu na Univerzite Komenského v Bratislave (UK) v rokoch 1974 – 1978 bol úspešným vedeckým pracovníkom Etnografického ústavu Slovenského národného múzea v Martine, kde sa stal vedúcim Oddelenia vedeckého výskumu a jeho národopisné metodologické syntézy z tohto obdobia sú dodnes vysoko uznávané. Popri múzejnej činnosti sa podieľal aj na organizácií folklórnych festivalov vo Východnej, Myjave a Detve, kde bol aj autorom programov.
Od roku 1991 úspešne budoval akademickú univerzitnú kariéru v rodnej Nitre. Od roku 1991 tak začalo jeho vedecko-pedagogické pôsobenie na dnešnej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). Osem rokov (1991 – 1998) stál na čele Katedry folkloristiky a regionalistiky, ktorú budoval po materiálnej aj personálnej stránke. Svoje organizačné a riadiace schopnosti preukázal založením Katedry manažmentu kultúry a turizmu, ktorú viedol v rokoch 1999 – 2016. Inicioval založenie časopisu Kontexty kultúry a turizmu, ktorého je už 20 rokov šéfredaktorom. Vykonával aj funkciu prodekana Filozofickej fakulty súčasnej UKF v Nitre, a to v období 1995 – 2001. V roku 1995 sa na UK v Bratislave habilitoval na docenta v odbore etnografia. Za profesora bol vymenovaný v roku 2001.

Profesor a jeho bývalí študenti na Stálej konferencii v Bratislave: (zľava doprava) Sandra Kraljová-Vukšićová – riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice, Chorvátsko, prof. Jaroslav Čukan, Katarína Slobodová-Nováková – rektorka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Anna Séčová-Pintírová – riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, Srbsko a Boris Michálik – riaditeľ Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie FF UKF v Nitre
(Foto: Kristína Solárová)
Profesor Jaroslav Čukan v málopočetnej skupine slovenských odborníkov zameraných na slovenský svet aj mimo Slovenska, a najmä na Dolnú zem, zaujíma popredné miesto. Aj keď je to Slovák z Nitry, veľkú časť svojho nielen odborného pôsobenia, ale aj osobného života, nezištne venoval Dolnozemcom. Je to osobnosť zo sveta slovenských etnológov a kulturológov, ktorá najdôkladnejšie pozná kontext a súčasné slovenské podoby Dolnej zeme. Profesor vlastný výskumný talent v tomto priestore naplno uplatňoval viac ako tri desaťročia a aj výskumne sa ukotvil v priestore Dolnej zeme. Jeho výskum, ako vlastne aj jeho život, je založený na ľudskosti a odbornosti.
Od polovice 90. rokov sa zapájal spolu so svojimi kolegami a študentmi do kolektívnych výskumov Slovákov v Maďarsku. Tím jeho katedry, Dolnozemcami prezívaný aj „Čukanovci“, sa postupom času vďaka húževnatosti a pracovnému nasadeniu vypracoval na uznávaných tvorcov interdisciplinárnych monografií obcí osídlených Slovákmi v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku a Chorvátsku. Z krátkodobých výskumov dolnozemských Slovákov vzišla aj jeho debutová vedecká publikácia Dolnozemské reflexie na neroľnícke zamestnania (2001) a publikovanie spomenutej monografie mu umožnilo vstúpiť do inauguračného konania.

Príležitostná publikácia k životnému jubileu 70 rokov J. Čukana (Foto: Kristína Solárová)
Dôkladný terénny výskum „Čukanovcov“, jeho následné spracovanie a publikovanie v knižnej podobe priniesli bohaté výsledky: 15 monografických syntéz a viac ako 60 štúdií o Dolnej zemi. Rozsiahlejšie monografické publikácie vzišli z výskumov v Erdevíku, Pivnici, Boľovciach, Silbaši, Soľanoch, Vojlovici, Borumlaku, Varzali, Butíne či v Békešskej Čabe. Výsledkom projektovej činnosti Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov vznikli publikácie Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátku, Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme, Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte či Kultúrny potenciál Slovákov v Rumunsku.
Vlastnú oddanosť etnológii prof. Čukan prenášal na svoje okolie – spolupracovníkov a študentov. Jeho osobný vklad do kultúrneho potenciálu Dolnej zeme, okrem výskumov a publikovania, je aj v budovaní ľudských zdrojov, nedostatok ktorých si uvedomoval pri výskumoch. Prostredníctvom svojho pedagogicko-manažérskeho pôsobenia budoval ľudské zdroje nevyhnutné na udržanie “slovenskosti“ Dolnozemcov. Za pedagogickú prácu si na UKF vyslúžil viacero ocenení a jeho študenti sú dnes odborníci, vedúci krajanských organizácií vrátane Dolnej zemi.
K jubileu profesorovi Čukanovi prajem všetko najlepšie, nech sa mu mnohonásobne vráti všetko, čo pre svojich študentov a zvlášť Dolnozemcov urobil. A nech sa v zdraví stretávame pri nových projektoch a tešíme z každého stretnutia!
Sandra Kraljová-Vukšićová
Slovenské kultúrne centrum Našice
