50 rokov Krajanskej nedele na FSP v Detve

Krajanská nedeľa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve je najväčším podujatím krajanov na Slovensku. Založená bola v roku 1974 a odvtedy až dodnes slovenskému publiku predstavila veľký počet folklórnych súborov a skupín zo sveta, ako aj jednotlivcov – spevákov, hudobníkov, moderátorov, divadelníkov atď., najmä z Dolnej zeme a iných autochtónnych komunít, ale aj zo Zámoria (Ameriky, Kanady, Austrálie a Argentíny) a Západnej Európy. Okrem toho, že je toto podujatie istým sviatkom krajanov na Slovensku a že výrazne prispieva k prezentácii a zviditeľňovaniu krajanskej kultúry, zároveň od založenia bolo akýmsi orgánom starostlivosti o folklorizmus Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho smerovanie v širšom kontexte slovenského scénického prejavu.

V roku 2025 sa bude konať 50. ročník Krajanskej nedele.[1] Jej genézu však možno sledovať ešte od roku 1968, keď politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov.

Prvým vystúpením krajanov na Slovensku vo vlastnom programe bolo Zvítanie pod Kriváňom na celoslovenskom festivale vo Východnej v roku 1968. Veľká divácka odozva, ako aj spokojnosť účinkujúcich podnietili pracovníkov Ústavu pre zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej pod vedením Jána Siráckeho, rodáka z Báčskeho Petrovca, z Juhoslávie, organizovať pravidelné stretávania krajanov vo vlasti predkov. Nasledujúce roky krajania mali možnosť vystupovať na Augustových slávnostiach Matice slovenskej a až po šiestich rokoch hľadania stáleho miesta, krajanov natrvalo prichýlila Detva. „Kraj pod Poľanou ich prijal s otvoreným srdcom a hlbokým porozumením a vytvoril im zázemie s pocitom domova.“[2]

„V roku 1973, keď Maticu zatlačili pod zem a zakázali Augustové slávnosti, o krajanov sa nemal kto postarať. Ľudia, ktorí to celé rozbehli a ktorí sa o nich starali, začali o tom otvorene hovoriť. Tak bolo aj na zasadnutí programovej rady v Detve, kde Detvania povedali: „Bude to tu!“ Bolo to také dosť rezolútne rozhodnutie. Na otázku: „Dovolia vám to?“, odpovedali: „My sa nikoho spytovať nebudeme. Oznamujeme vám, že prijmeme krajanov do Detvy a vytvoria sa im také podmienky, aby boli spokojní aj oni, aj my tiež.“ Po istom čase, keď tieto programy boli veľmi obľúbené, lebo prinášali silnú emóciu, zapáčili sa aj niektorým iným programovým pracovníkom, ktorí sa snažili dosiahnuť to, aby krajanský program striedal miesto konania. Na to im pán Vladimír Mináč povedal: „Povedali sme, že Slováci zo zahraničia musia mať svoj domov. A ten domov našli v Detve. A ten domov tu musí zostať!“ V prvých rokoch sa tento program však nevolal Krajanská nedeľa. Toto pomenovanie získal až v roku 1987, keď samotný program mal takýto názov“.^[3]

Prvý ročník Krajanskej nedele bol slávnostne uvedený v roku 1974. Program Štepy z vinice predkov stvárnili Slováci žijúci v Maďarsku, Rumunsku, Juhoslávii, Poľsku a SŠA pod vedením Svetozára Švehláka, Stanislava Dúžeka a Ondreja Dema. Práve uvedená trojica odborníkov dlhé roky viedla toto podujatie, zároveň tvarovala jeho dramaturgickú myšlienku a istým spôsobom riadila folklórne hnutie Slovákov žijúcich v zahraničí. Život a dielo etnochoreológa Stanislava Dúžeka a etnomuzikológa Ondreja Dema je v odbornej, ale aj laickej literatúre, pomerne dosť spracované. Rozmanitej a neúnavnej činnosti etnografa Svetozára Švehláka sa doposiaľ venovalo málo pozornosti a preto tu uvedieme aspoň základné údaje z jeho životopisu.

Svetozár Švehlák sa narodil 24. 11. 1938 v Starej Pazove, v Juhoslávii. V rokoch 1956 – 1961 študoval národopis a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v Národopisnom ústave SAV, kde sa až do roku 1984 venoval výskumno-vedeckej práci. Napísal rad odborných štúdií (aj z prostredia zahraničných Slovákov), absolvoval početné terénne výskumy, organizoval vedecké konferencie, vydával zborníky, bol pri zakladaní a organizovaní najväčších folklórnych festivalov, bol autorom a vyhľadávaným scenáristom kultúrnych programov a významnou osobnosťou folklórneho hnutia na Slovensku. V roku 1983 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Funkcie folklóru pri formovaní slovenskej národnej kultúry. V rokoch 1985 – 1989 bol riaditeľ Slovenského filmového ústavu a jeden zo zakladateľov Etnofilmu Čadca. Potom ešte pracoval v Odbore pre zahraničných Slovákov MS a v dokumentácii Národného osvetového strediska. Zomrel 24. januára 1999 v Bratislave po opakovanom údere mozgovej mŕtvice. Vydal knihy Dvadsaťpäť rokov Východnej (1978, spolu s Klimentom Ondrejkom) a Podpoľanie – tradície a súčasnosť (1979, spolu s Igorom Kovačovičom) a bol spoluautorom Etnografického atlasu Slovenska (1990).[4]

Krajanskú nedeľu na FSP v Detve Svetozár Švehlák viedol viac ako 25 rokov. Bol pri jej zakladaní a v roku 1976 zostavil prvú Koncepciu dlhodobej starostlivosti Matice slovenskej o krajanské folklórne hnutie a jeho pôsobenie v rámci festivalu v Detve. Písal scenáre pre tieto programy, podieľal sa autorsky na ich vzniku a metodicky pomáhal zúčastneným krajanským súborom.

V prvých rokoch veľkým priateľom a priaznivcom krajanov bol aj predseda Matice slovenskej a literát Vladimír Mináč. Veľmi dôležitú úlohu na vytváranie podmienok stretnutia krajanov mali členovia organizačného výboru festivalu v Detve, ako sú Juraj Ďurica, Jozef Lehoťan, Jaroslav Kuzma, Ada Hlauková, Ondrej Molota, Zuzka Lehoťanová a mnoho ďalších.[5] Neskôr, v 90. rokoch a prvých dvoch dekádach nového tisícročia programy Krajanskej nedele podporovali predsedovia programových rád FSP v Detve, ako sú napr. Igor Danihel a Anna Ostrihoňová.  Keď ide o autorský tím, v 90. rokoch režisérske žezlo preberajú najmä Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič a v novom tisícročí autori, ako sú Mária Katarína Hrkľová, Martin Urban, Vlastimil Fabišík a iní. Osobitný dôraz a úsilie o prezentáciu krajanov na festivale v Detve od roku 2023 vynakladá nová Programová rada FSP pod vedením Romana Malatinca.

Zakladateľ a hlavný organizátor Krajanskej nedele bol Ústav pre zahraničných Slovákov pôsobiaci pri Matici slovenskej. Na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi Domom zahraničných Slovákov[6] a mestom Detva v roku 1998 sa hlavným organizátorom Krajanskej nedele stal novovzniknutý Dom zahraničných Slovákov.[7] Od roku 2006 gesciu podujatia preberá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý navyše v roku 2014 založil veľmi úspešné a vyhľadávané sprievodné podujatie festivalu pod názvom Krajanský dvor.

Veľmi dôležitým segmentom projektu Krajanská nedeľa bola metodická príprava vedúcich súborov, choreografov, ale aj tanečníkov, spevákov a vedúcich ľudových hudieb, ktoré vykonávali odborníci zo Slovenska buď medzi krajanmi vo svete alebo aj na Slovensku. Takéto školenia sa konali pravidelne od roku 1978 do roku 1994. Počas 16 ročníkov sa vystriedalo vyše 50 etnochoreológov, vedeckých pracovníkov, choreografov, tanečných pedagógov a iných odborníkov, ktorí pracovali s vyše 250 mladými talentovanými ľuďmi.[8] Od roku 2004 boli známe a prínosné aj Semináre pre umeleckých vedúcich tanečných, speváckych a hudobných skupín z Dolnej zeme, ktoré viedol choreograf a tanečný pedagóg Martin Urban v Báčskom Petrovci, v gescii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Usporiadalo sa spolu 11 ročníkov. O niekoľko rokov po ich zániku vznikla Letná škola choreografie slovenského ľudového tanca v organizácii Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave.[9] Jej gestorom bol doc. Ján Blaho. V Banskej Bystrici na pôde Stredoslovenského osvetového strediska a pod vedením Zuzany Drugovej, vedúcej Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela ,sa od roku 2014 koná Letná školička tradičnej kultúry, ktorá je však venovaná primárne deťom.

Znamená to, že po zániku Letnej školy choreografie CĎV UK v Bratislave neexistuje pravidelná a systematická metodická príprava krajanov v tejto oblasti. Práve preto si jednotlivé komunity vo viacerých krajinách metodické semináre s účasťou odborníkov zo Slovenska organizujú samostatne. Jedným z ich cieľov je aj to, aby sa predstavitelia týchto komunít na FSP v Detve prezentovali v tom najlepšom svetle. Lebo, ako hovorí Mária Katarína Hrkľová, „účasť slovenských folkloristov zo sveta v programoch Krajanskej nedele na FSP v Detve sa stalo najvyššou métou, ktorú môžu dosiahnuť“.[10]

Nemožno však nespomenúť, že Krajanská nedeľa mala ešte jeden ďalší význam pre slovenskú kultúru a tou je zachovávanie a dokumentácia vybraného repertoáru krajanskej tradičnej kultúry. Hudobné nahrávky nielen samotných programov, ale aj produkciu v podobe gramofónových platní urobili tímy pracovníkov Slovenského rozhlasu Bratislava pod vedením Ondreja Dema. Slovenský rozhlas v Bratislave tak získal fónickú dokumentáciu z 57 lokalít zahraničných Slovákov (Juhoslávie, Maďarska, Rumunska, Poľska, Francúzska, USA, Kanady a Austrálie).[11] Na základe toho vznikla aj dvojplatňa Slovenská pieseň vo svete vo vydaní OPUS a Matice slovenskej v roku 1984, ktorou sa zdokumentovali piesne Slovákov žijúcich v krajinách strednej a východnej Európy a ktoré zazneli na Krajanskej nedeli FSP v Detve. Okrem toho hudobnú, filmovú a fotografickú dokumentáciu pre potreby Národopisného ústavu SAV urobili zasa tímy výskumníkov pod vedením Stanislava Dúžeka a Svetozára Švehláka. Dnes sa programy Krajanskej nedele dokumentujú videami, ktoré Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí archivuje vo svojom sídle v Bratislave a na vlastnom YT kanáli.

„Prostredníctvom dedinských folklórnych súborov a skupín sme sa v Detve vzájomne stretali, spoznávali a zaznamenávali, teda dokumentovali, osobité podania spevov, tancov, hudby a zvykov našich krajanov. Tieto stretania trvajú už neuveriteľných päťdesiat rokov. Polstoročie! Keď rôzne generácie našich krajanov, pripravovateľov programov a divákov sa oboznamujú s ľudovou kultúrou a ľudovým umením našich krajanov. Zaprajme si, aby takéto vzájomné stretania, vzájomné spoznávanie  a obohacovanie našich ľudových kultúr pod Poľanou v Detve pokračovalo natrvalo.“[12]

Sila myšlienky odborníkov a zároveň nadšencov položila základy podujatia, ktoré už 50 rokov svedčí o vzájomných vzťahoch Slovenska a jeho po svete roztrúsených potomkov. Krajanská nedeľa je do dnešných čias známa tým, že neustále obohacuje všetkých účastníkov, pripravovateľov či divákov a  zároveň vytvára atmosféru plnú emócií, tanca a spevu od srdca a priateľstiev, ktoré hranice nepoznajú.

Foto: archív Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine

Katarína Mosnáková-Bagľašová

 

[1] Podujatie bolo založené v roku 1974, ale keďže FSP v Detve nekonali v roku 2020 a 2021 pre pandémiu

koronavírusu, 50. ročník Krajanskej nedele sa uskutoční v roku 2025.

[2] HUDCOVIČOVÁ, Jana: Krajanská nedeľa – myšlienka a realizácia. In: Roztratení, ale nestratení. Ed. Claude Baláž, Ľubica Bartalská. Bratislava 2004. s. 44.

[3] Zo spomienok Igora Kovačoviča pri príležitosti príprav 49. ročníka Krajanskej nedele.

[4] Údaje sú z obsiahlejšej štúdie o S. Švehlákovi, ktorú autorka pripravuje.

[5] HUDCOVIČOVÁ, Jana: Krajanská nedeľa – myšlienka a realizácia. In: Roztratení, ale nestratení. Ed. Claude Baláž, Ľubica Bartalská. Bratislava 2004. s. 44.

[6] Dom zahraničných Slovákov vznikol v roku 1995 po zániku Krajanského múzea v Bratislave a na základe rozhodnutia ministerstva kultúry SR. Jeho prvú koncepciu napísal Dr. Claude Baláž. Pôsobil do roku 2006.

[7] HRKĽOVÁ, Mária Katarína: Krajanské leto. In: Z blízkeho ďaleka. Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak 2012. s. 124.

[8] ŠEVČÍK, Jaroslav, Príhovor. In: Roztratení, ale nestratení. Ed. Claude Baláž, Ľubica Bartalská. Bratislava 2004. s. 47.

[9] Útvar jazykovej a odbornej prípravy cudzincov a krajanov, ktorý pôsobil v Centre ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave, bol v roku 2023 zrušený.

[10] HRKĽOVÁ, Mária Katarína: Detva. In: Zastavenia v čase. Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak 2017. s. 91.

[11] DEMO, Ondrej, Rozhlasová fonická dokumentácia Slovákov žijúcich v zahraničí, na FSP v Detve. In: Roztratení, ale nestratení. Ed. Claude Baláž, Ľubica Bartalská. Bratislava 2004. s. 53.

[12] Zo spomienok Stanislava Dúžeka pri príležitosti príprav 49. ročníka Krajanskej nedele.