Národná identita bola v minulosti iba jednou z mnohých identít, ktorými sa jednotlivec alebo komunita orientovali v systéme hodnôt. Podobne dôležitú funkciu mali štátna príslušnosť, príslušnosť k cirkvi, k politickej strane a pod. Dnes procesy globalizácie, internacionalizácie, multikulturizácie a individualizácie oslabujú celistvosť komunity, ktorú spája hodnota menovaná národné povedomie. Vidno to na „veľkých“ národoch a vo vyspelých demokratických štátoch, ale badať to aj v menšinových komunitách vo svete.
Významnú úlohu v pestovaní národného povedomia zahraničných Slovákov zohrávalo (a zohráva) školstvo a vzdelávanie všeobecne. Vyučovanie materinského jazyka, slovenského dejepisu, zemepisu, kultúry a tradícií prispieva k udržovaniu a posilňovaniu národnej identity. Silnou oporou vždy bola cirkev, ale aj sieť spolkov, organizícií a združení, ktoré vo väčšine prípadov nevedome a necielene mali pozitívny dopad na zachovanie slovenských tradícií a kultúrneho dedičstva. V autochtónnych slovenských komunitách, najmä na území Dolnej zeme, sa však urobil aj krok dopredu tým, že sa okrem zachovávania kultúrneho dedičstva začalo pestovať a rozvíjať aj umenie (slovenská literatúra, tlač, divadeníctvo, výtvarné umenie, hudba, dokonca aj film a audiovizuálne umenie), ktoré tiež prispieva k posilňovaniu národnej identity a životaschopnosti menšiny.
Základnú a azda najdôležitejšiu funkciu pri zachovávaní národného povedomia mala a aj v súčasnosti má rodina. Rodina, ktorá vštepuje potomkom lásku k svojeti predovšetkým z nejakého vnútorného osobného presvedčenia. Práve tento segment potvrdzuje fakt, že vlastenectvo predsa len nie je záležitosťou rácia a logického usudzovania, ale predovšetkým emócia, ktorá sa neargumentuje. Tak ako láska k inému človeku nemá racionálne opodstatnenie, nemá ho ani láska k vlastnému národu a vlasti.
Predsa sa však nastoľuje otázka, či sa národné povedomie v kontexte zahraničných Slovákov dokáže vyrovnať s výzvami doby, udržať sa v zmenách, presadiť sa ako dôležitý prvok vo formovaní identity moderného človeka. Ktoré projekty v procese globalizácie prispejú k tomu, aby národné povedomie bolo pozitívna sila, opora kultúry a zdroj súdržnosti? Odpovede na tieto otázky by mali definovať inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou zahraničných Slovákov či už na Slovensku, alebo v slovenskom zahraničí. To nám poukazuje, že v dnešnom modernom svete nestačí iba starostlivosť rodiny o národné povedomie, ale je priam žiaduce, aby ono malo inštitucionálne zázemie a podporu. Národné povedomie teda musí byť systematicky udržiavané, kultivované a rozvíjané.
Ako redaktorka Slovenského svetového kalendára – ročenky zahraničných Slovákov, zasa kladiem sebe otázku, či tento projekt ako taký dokáže aspoň v malej miere prispieť k posilňovaniu národného povedomia krajanov. V minulosti národné, resp. ľudové kalendáre boli jedným zo základných zdrojov poučenia a najrozšírenejšou a najobľúbenejšou knihou medzi pospolitým ľudom na Slovensku. Podobne boli tieto periodiká obľúbené aj medzi zahraničnými Slovákmi. O tom svedčí aj fakt, že sa vydávali v početných krajinách sveta, akými sú Argentína, USA, Kanada, Austrália, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko. Začali sa vydávať koncom 19. storočia, boli populárne najmä v 20. storočí a niektoré z nich si aj dodnes zachovali svoju periodicitu. Priazeň si získali v prvom rade svojím rozmanitým obsahom (zverejňovali sa v nich príspevky na rôzne témy, od vedeckých a odborných článkov, cez populárne príspevky až po umelecké texty), prístupnosťou pre rôzne vekové kategórie a predovšetkým poslaním, ktorým v kontexte zahraničných slovenských kalendárov bolo pestovať slovenský jazyk, povzbudzovať národnú identitu a zachovávať kultúrne a iné tradície. V minulosti to bolo čítanie, ktoré pri sviečke spájalo celú rodinu, viaceré generácie, ľudí rôznych povolaní a vekových kategórií. Jedným slovom, bola to publikácia, ktorá spájala komunitu.
Práve v roku 2010 bol kalendár zdrojom, ktorý spojil viaceré ustanovizne, výskumných pracovníkov, publicistov a redaktorov z Dolnej zeme a zo Slovenska na konferencii venovanej 90. výročiu založenia Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára v Srbsku. Konferenciu organizovala Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry a príspevky z konferencie vyšli nie v podobe zborníka, ale v podobe Svetového kalendára Slovákov na rok 2011[1] (redaktorka Anna Ištvánová a zodpovedná redaktorka Alžbeta Hollerová-Račková). Okrem bežných kalendárových tém svoje miesto si tu našli aj príspevky o slovenských kalendároch v Zámorí (Ľubica Bartalská), Národnom kalendári v Srbsku (Vladimír Valentík), Čabianskom kalendári (Tünde Tušková), o 60-ročnom Našom kalendári (Alžbeta Hollerová-Račková), Pazovskom kalendári (Miroslav Demák), ako aj o slovenských kalendároch vydávaných v zahraničí v knižniciach na Slovensku (Gabriela Hamranová). Možno povedať, že je tento kalendár základným zdrojom na výskum kalendárov v slovenskom zahraničí. Na Slovensku základným zdrojom na výskum kalendárov je Bibliografia slovenských a inorečových kalendárov 1701 – 1965, ktorá bola publikovaná v roku 1984. Dielo obsahuje tlačenú produkciu kalendárov na území bývalého Československa, ale aj v zahraničí, najmä v Maďarsku. V rozpätí viac ako dvesto rokov je v nej zaznamenaných 379 slovenských a 403 inorečových titulov kalendárov. Zostavovateľky sú Mária Kipsová, Tatiana Vančová a Želmíra Gešková.[2] Výskumom kalendárov pozornosť venoval aj literárny vedec a bibliograf Peter Liba a početné príspevky o kalendároch v kontexte dejín knižnej kultúry napísala Želmíra Gešová. V roku 2015 z Kabinetu retrospektívnej bibliografie Univerzitnej knižnice v Bratislave vyšiel zborník prác Fragmenty z kultúrnej histórie v kalendároch[3], ktorej cieľom je priblížiť dôležitosť knižných kalendárov v dejinách kultúry a vzdelanosti na Slovensku.
Stručný prehľad vydávania kalendárov na Slovensku a v slovenskom zahraničí možno čítať v zborníku z poslednej Stálej konferencie. Vtedy sme po prvýkrát verejnosti predstavili nový knižný titul zahraničných Slovákov – Slovenský svetový kalendár. Je to ročenka, ktorá vychádza v Báčskom Petrovci, v Srbsku, vo vydaní Slovenského kultúrneho klubu. Spravidla vychádza na sklonku roka a Kalendáriom posvieti na kalendárne údaje v nasledujúcom roku, meniny, významné dátumy a pod. Zároveň je obohatená textami o zahraničných Slovákoch, o ich komunitách, združeniach, organizáciách, spolkoch, školách, osobnostiach, o spôsobe zachovávania slovenskej identity a iných zaujímavostiach. Zakladateľom a šéfredaktorom Slovenského svetového kalendára je Vladimír Valentík, vydavateľ, redaktor, publicista, výtvarný kritik a organizátor kultúrneho života Slovákov v Srbsku, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a predseda Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku. Pri vydaní prvého čísla tohto kalendára V. Valentík poznamenal: „Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo… ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Tento kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.“
Koncepciu ročenky tvoria rubriky: Kalendárium (na rok 2018 ho krášlia fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta, pokým na rok 2019 pripravujeme reprodukcie obrazov krajanských akademických maliarov), Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Najrozsiahlejšia je druhá rubrika, ktorá v roku 2017 prináša informácie o živote Slovákov žijúcich v Argentíne, Austrálii, na Cypre, v Česku, Čiernej Hore, Francúzsku, Chorvátsku, Kanade, Maďarsku, na Malte, v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Švajčiarsku, Švédsku, na Ukrajine, v USA a vo Veľkej Británii. V Slovenskom svetovom kalendári na rok 2018 sa sem pridali aj Slováci žijúci v Taliansku, Kambodži, Bosne a Hercegovine a v Číne, pokým na rok 2019 máme aj príspevky o Slovákoch v Rakúsku, Luxemburgsku, Libanone, Mexiku a Ekvádore. Spolu je to zatiaľ 30 krajín sveta. Rubrika Krajania na Slovensku čitateľovi približuje Vznik Rady vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky, Viac o zahraničných Slovákoch v školách na Slovensku, Činnosť Metodického centra pri UMB v Banskej Bystrici, Krajanský fond v depozitároch Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, Krajanské kultúrne podujatia na Slovensku, Z Martina do celého slovenského sveta, Miss Folklór Slovenska, kde prvýkrát účinkovali zahraničné Slovenky, a Nové číslo vedeckej ročenky Slováci v zahraničí. V Našej téme sa pozornosť venuje 300-ročnici založenia Békešskej Čaby. V novom ročníku na rok 2019 sú i témy Škola dolnozemských tancov a 20 rokov Rádia Slovakia international.
Už z náčrtu tém spracovaných v najnovších dvoch ročníkoch kalendára a z veľkého počtu autorov a spolupracovníkov (bezmála 100!) vidno, že táto ročenka skutočne spája Slovákov z rôznych kútov sveta a zo Slovenska. Spája nás preto, že nám je v záujme navzájom sa podporovať, inšpirovať, informovať a prispievať k rozvoju našich komunít a upevňovaniu našej národnej identity. Veľkú podporu máme v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý financuje tlač kalendára, ale i podporu významných osobností, profesorov, literátov, historikov, etnológov a kultúrnych pracovníkov na Slovensku, ako sú Ľubomír Feldek, Jaroslav Rezník starší a Jaroslav Rezník mladší, Dalimír Hajko, Jaroslav Čukan, Zuzana Drugová, Mojmír Benža, Gustáv Murín, Martin Kasarda, Jozef Leikert, Miroslav Kmeť a Michal Babiak, ktorí sa o kalendári aj zmienili, čo uverejňujeme v druhom ročníku. Do kalendára začali prispievať aj poprední slovenskí spisovatelia ako sú Miroslav Bielik a Boris Filan.
Dôležitou úlohou pre redakciu tohto kalendára je jeho propagácia tak v širokej verejnosti, ako i vo vedeckých kruhoch. Práve preto Slovenský svetový kalendár (a tým aj činnosť zahraničných Slovákov) prezentujeme na knižných veľtrhoch; zatiaľ sme boli v Belehrade, Novom Sade a Bratislave. Zúčastnili sme sa na vedeckej konferencii Periodiká v súčasnosti a minulosti, ktorú v roku 2017 zorganizovala Univerzitná knižnica v Bratislave, tiež sme kalendár predstavili v Békešskej Čabe, Banskej Bystrici a v Poľsku v Novej Béle na konferencii venovanej 60. výročiu slovenského časopisu Život. O kalendári informovali verejnoprávna Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR, magazín Slovensko, Literárny týždenník, vedecká ročenka Slováci v zahraničí, ako aj početné krajanské médiá. Dva roky prezentujeme kalendár na Krajanskom dvore v Detve v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, kde pre čitateľov pripravujeme zaujímavé darčeky a odmeny.
Aby ročenka oslovila čo najväčší počet čitateľov, redakcia kalendára na Deň zahraničných Slovákov, 5. 7. 2017, spustila webovú stránku www.slovenskykalendar.com. Stránka má za cieľ v prvom rade prezentovať a dokumentovať obsahy každého ročníka kalendára, ale aj vytvoriť možnosť na objednávku kalendára, či na komunikáciu s redakciou, výmenu názorov, skúseností a praktických znalostí. Všetko to s cieľom vzájomnej podpory a šírenia dobrého mena zahraničných Slovákov. Zverejňovaním jednotlivých príspevkov z kalendára sa postupne bude formovať elektronická databáza o živote Slovákov žijúcich v Argentíne, USA, Kanade, cez početné európske krajiny až po Austráliu. Navyše sú tu recenzie kalendára zverejnené na Slovensku a v periodikách zahraničných Slovákov, ako aj správy z aktuálnych dianí ohľadom tohto krajanského periodika. Týmto spôsobom oslovujeme najmä tú mladšiu generáciu čitateľov a na základe ich spätnej väzby zisťujeme, že aj elektronické vydanie publikácií tohto typu môže prispievať k posilňovaniu národného povedomia zahraničných Slovákov.
Vedomí sme si toho, že národná identita má pomalý evolučný charakter a že sa konštituuje v dlhom časovom úseku a predovšetkým systematicky. Projekt ako je Slovenský svetový kalendár k jej udržiavaniu môže prispieť iba čiastočne, lebo aj on sám je ešte na začiatkoch. No dôležité je, že existuje snaha, tak zo strany redakcie, ako i zo strany samotných autorov a spolupracovníkov. Snaha čítať, písať a myslieť po slovensky. Snaha o to, aby posilňovanie národného povedomia nezostalo iba na úrovni teórie, alebo ako zvyšok kolektivistických ideológií 19. storočia, ale aby bola súčasťou širšieho kolektívneho povedomia, v ktorom väzba na krajinu obývanú krajanmi, vzťah k iným obyvateľom tej krajiny, zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vlastnej identity.
Katarína Mosnáková-Bagľašová
Príspevok bol prednesený na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 – Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí.
[1] HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, Alžbeta – IŠTVÁNOVÁ, Anna (eds.). Svetový kalendár Slovákov na rok 2011. Békešská Čaba: Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, 2011, 127 s.
[2] KIPSOVÁ, Mária – VANČOVÁ, Tatiana – GEŠKOVÁ, Želmíra. Bibliografia slovenských a inorečových kalendárov 1701 – 1965. Martin: Matica slovenská, 1984. 823 s.
[3] PEKAŘOVÁ, Katarína. Fragmenty z kultúrnej histórie v kalendároch. Bratislava: Univerzitná knižnica, 2015, 188 s.