Minulý rok sa mi podarilo pri prvom ročníku pozvať viacerých Slovákov na Cintorínovú turistiku. Ten názov neznie nejak optimisticky, ale, bohužiaľ, je veľmi pravdivý. Keď som prišiel začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia do južného Ontária, tak medzi Torontom a Niagarou existoval skutočný slovenský krajanský život. Slovenky a Slováci sa stretávali v Hamiltone na rôznych náboženských, kultúrnych alebo spoločenských podujatiach. V lete nechýbali slovenské pikniky na farmách gréckokatolíka monsignora Františka Fugu, alebo na katolíckej farme farára Imricha Fuzyho. Vtedy v Hamiltone bola čulá aj Kanadská slovenská liga a existovalo tu množstvo podujatí, na ktoré prichádzali aj evanjelici, ale aj ateisti, lebo vtedy internet neexistoval, ale existoval nie virtuálny, ale skutočný slovenský spoločenský život. Pretože táto oblasť hraničí s USA, prichádzali často aj americkí krajania.
No časy sa definitívne zmenili, kostoly sa začali vyprázdňovať a zanikať. Ľudia začali odchádzať v indiánskom žargóne Karla Maya povedané „Do večných lovíšt“. To je, bohužiaľ, pomaly a isto dnešná realita tejto časti Kanady.
21. apríla 2024 sa nám podaril už v poradí druhý ročník cintorínovej turistiky. Bola to neutrálna apolitická akcia. Ako dobre viete, tam na „druhom svete“ sa už nebudeme rozdeľovať v politických alebo iných názoroch. Nás Slovákov oproti iným národom je málo, nato všetko sa dokážeme ešte ďalej rozdeľovať a štiepiť. Existuje BOŽIA SPRAVODLIVOSŤ a skôr či neskôr aj my na tie cintoríny budeme musieť smerovať. Aj takouto spoznávacou turistickou akciou sme si uctili symbolicky pamiatku skutočne všetkých, ktorí nás už predišli, či už na rodnom Slovensku, alebo tu na americkom kontinente, alebo kdekoľvek vo svete. V neďalekom Burlingtone, ktorý leží asi v polceste z Toronta k Niagarským vodopádom, sa nachádza nádherný nostalgicky rozsiahly cintorín, ktorý je obhospodárovaný Hamiltonskou diecézou. Odpočívajú tam vo večnosti mnohí Slováci a Slovenky. Spomeniem aspoň zopár významných ľudí, ktorí sú tu pochovaní. Trebárs gréckokatolícky monsignor František Fuga, spolutvorca slovenskej zástavy, 3. predseda Zahraničnej Matice slovenskej… https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Fuga
Ďalšiu osobu by som rád takisto spomenul – katolíckeho farára otca Imricha Fuzy: https://mynovohrad.sme.sk/c/1613166/slovensky-knaz-v-kanade.html
Na tomto cintoríne sa nachádzajú na mnohých náhrobných kameňoch aj mnohé slovenské mená určite s rôznymi emigrantskými osudmi. Mnohí tu emigrovali na americký kontinent za lepším chlebíčkom už za Rakúsko-Uhorska, neskôr za prvej Československej republiky, po 2. svetovej vojne po zaniknutí prvého Slovenského štátu v roku 1945, potom nasledovala februárová emigrácia roku 1948, emigrácia po auguste 1968, ale aj slovenskí emigranti z bývalej Juhoslávie, z Vojvodiny alebo Chorvátska. Tohoročnej cintorínovej turistiky sa zúčastnili aj vzácni hostia zo Slovenska. Synovec monsignora Fugu Ing. Ján Cupák senior a Ing. Ján Cupák junior, ktorí položili vence k hrobu svojho deda-pradeda a strýka. Takisto pomohli upraviť niekoľko hrobov Slovákov a Sloveniek v ďalekom Ontáriu pri neďalekých vlnách Ontárijského jazera, ktoré sa stalo posledným miestom odpočinku mnohých Slovákov a Sloveniek.
Z južného Ontária prajeme čitateľom SLOVENSKÉHO SVETOVÉHO KALENDÁRA predovšetkým to zakaždým potrebné zdravíčko a šťastíčko ORA ET LABORA.
Paul Stacho
Stoney Creek, Ontario, Kanada
Aj rodina Vesely odpočívaju v Burlingtone
Hrob Jeffa (Bohuslava Marku) z Trnavy
Hrob katolíckeho farára Imricha Fuzyho
Účastníci tohoročnej cintorínovej turistiky
Zakopany poklad sveta…