Miriam Spring v rozhovore s Helenou Steinerovou
Ako ste začínali?
Pôvodne sa prihlásilo do súboru 6 detí vo veku 4 až 6 rokov. To bolo v roku 2004. K myšlienke založiť súbor ma síce priviedol môj šesťročný syn, ktorému sa páčili slovenské ľudové piesne a veľmi rád tancoval, ale môj dôvod bol aj jazykový. Pomocou piesní som chcela zlepšiť jeho slovenčinu, hlavne výslovnosť. Ukázalo sa, že tento problém majú vo Viedni aj iné deti slovenských mamičiek žijúcich v zmiešanom manželstve tak ako ja. Takto vznikla myšlienka naučiť deti lepšie po slovensky prostredníctvom pesničiek a riekaniek spolu s tančekmi v rámci súboru. Aj napriek množstvu iných aktivít ponúkaných vo Viedni sa to deťom páčilo a záujem bol aj zo strany rodičov.
Deti sa tak mohli v priateľskej a uvoľnenej atmosfére prostredníctvom hry lepšie naučiť slovenčinu. Vždy sme pritom zároveň nacvičili nejaký program, s ktorým sa mohli prezentovať na verejnosti.
Deťom sa u nás rozvíja nielen pohybový aparát, hudobné myslenie a schopnosti, ale učia sa aj samostatnosti, disciplíne a vystupovaniu na verejnosti, čo sa určite raz každému zíde. Na začiatku pôsobenia súboru tvorili české deti asi polovicu členov, pretože vtedy ešte český folklórny súbor vo Viedni nebol.
Prečo padol výber na meno Rozmarín?
Keďže deti sú plné energie a sviežosti, rozhodla som sa pre názov Rozmarín, ktorý je vždy zelený a je symbolom životnej sily. Na Slovensku ho ospevujú aj mnohé ľudové piesne a jedna z nich, a to Zelený je rozmarínček, je aj našou súborovou piesňou.
Z vystúpenia FS Rozmarín
Po 18 rokoch sa štruktúra folklórneho ansámblu Rozmarínu zmenila. Do akej miery?
Z detského súboru Rozmarín je už súbor nielen pre deti, ale aj pre mládež a študentov. Niektoré deti, ktoré v roku 2004 s nami začínali, sú ešte, už ako mladí dospelí, stále s nami. Som rada, že záujem o náš súbor je, a to aj napriek veľkej konkurencii. Teraz máme asi 50 tanečníkov vo veku od 4 do 26 rokov. Sú to deti a mládežníci, ktorí sa narodili a žijú vo Viedni, ale máme aj deti, ktoré dochádzajú z jej okolia. Keďže máme toľko členov, nacvičujeme už v troch kategóriách rozdelených podľa veku. V jednej skupine sú deti predškolského veku od 4 do 6 rokov, v druhej sú deti školopovinné a poslednú skupinu tvorí staršia mládež a študenti vysokých škôl.
Ako často sa stretávate?
Nácviky máme raz týždenne, pretože deti aj rodičia sú dosť vyťažení. Aj napriek tomu sa nám podarilo zostaviť asi hodinový repertoár. Ten zahŕňa dievčenské, chlapčenské a aj párové tance z regiónov Myjava, Liptov, Šariš, Zemplín i Horehronie. Deti tak cez tieto regióny spoznávajú lepšie aj Slovensko.
Z vystúpenia FS Rozmarín
Kto s deťmi tieto tance nacvičuje?
Na tréningy aj choreografie máme profesionálnu tanečnú pedagogičku Katarínu Saňkovú, ktorá k nám každý týždeň dochádza zo Slovenska. Vyštudovala pedagogiku ľudového tanca a s deťmi robí nielen choreografie ale aj techniku. A ani počas pandémie sme nemali pauzu. Deti trénovali online a čas bez vystúpení sme využili aj na nácvik nových programov. Ale spoločné stretnutia nám veľmi chýbali.
Majú deti vlastné kroje?
Na prezentácii mi veľmi záleží, tak sa snažím kroje zaobstarať. Prvé som kúpila v ÚĽUVe, ale teraz už máme svoju krajčírku. Ona šije kroje pre nás a aj pre ÚĽUV.
Z vystúpenia FS Rozmarín
U vás ale ani hudba nepríde nakrátko. Čo všetko sa môžu deti v Rozmaríne naučiť?
Kapelu, ktorá by nás sprevádzala, síce ešte nemáme, takže tancujeme na playback. Ale deti majú možnosť sa učiť hru na slovenských hudobných nástrojoch. A to na fujare a na pastierskych píšťalkách. K deťom dochádza z Bratislavy profesor hudby Ján Kružliak.
Matej hrá na fujare Ódu na radosť
Kde mohli deti už všade prezentovať to, čo sa naučili, a tým aj slovenský folklór?
Jedným z najprestížnejších podujatí bolo charitatívne podujatie vo Viedni Life Ball v roku 2010. Tam zahral môj syn Matej na fujare Ódu na radosť a niektoré deti predviedli pastierske píšťalky. Vystupujeme často vo Viedni, ale aj mimo nej. Aj to je pre deti veľkou motiváciou. Vo Viedni sa pravidelne usporadúvajú interkulturálne podujatia, na ktoré nás pozývajú účinkovať. K tým významným patrili určite vystúpenia v OSN, vo Viedenskej radnici či vo veľkej nahrávacej sále ORF. Ale aj rôzne festivaly, ako napríklad Festival der Nationen alebo vystúpenie v rámci Dňa Európy.
Ale už ste mali možnosť vystupovať aj v zahraničí. Kde to bolo?
Rakúskych Slovákov sme reprezentovali v talianskej Bologni na prvom plese Slovákov žijúcich v zahraničí, v Bruseli na slovensko-českom plese či na slovenskom večeri v Luxembursku. Veľmi významné bolo pre nás aj vystúpenie na Úrade Európskej komisie v Bruseli.
Každoročne tancujeme ale aj na Slovensku, na medzinárodných folklórnych festivaloch, ako v Terchovej, na Detve, Myjave či v Hriňovej. Chcem, aby tam deti videli tancovať aj iné folklórne súbory. Prostredníctvom našich každoročných vystúpení na Slovensku deti tiež spoznávajú ten nádherný kraj, v ktorom majú svoje korene.
Zábery z vystúpení a informácie o folklórnom súbore Rozmarín z Viedne nájdete aj na internetovej stránke www.rozmarin.at.