Účasť vojvodinských Slovákov na jubilejnom 50. ročníku Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej

V malebnej obci Rejdová, na Gemeri, sa v dňoch od 22. až 24. augusta bežného roku konal jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu, na ktorom boli prezentované aj tradičné svadobné zvyky, tradičný odev, jedlá, remeslá, insitné výtvarné umenie, piesne a tance vojvodinských Slovákov. Obec Rejdová, ktorá je sama po sebe bohatá na hudobno-tanečné prejavy a takpovediac žije folklórom a tradičnou kultúrou vo všeobecnosti dodnes, sa v tieto dni stala akýmsi centrom folklórnych dianí, ktoré ponúkalo priestor na prezentáciu folklórnych prejavov rôznych kolektívov a jednotlivcov, ako aj zručností ľudových remeselníkov, umelcov, ktoré spoločne doplnili a utvorili ucelený obraz o tradičnej svadbe. Vďaka organizátorom festivalu Gemerskému osvetovému stredisku a obci Rejdová, ktorí do programovej rady pozvali etnologičku Annu Medveďovú (pochádzajúcu z Báčskeho Petrovca a toho času pôsobiacu na Sekcii kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SK) a zverili jej do rúk koordináciu Vojvodinského dvora, asistenciu v scénických programoch, ako aj organizáciu interaktívnych aktivít (školu tanca a školu spevu), sa podarilo časť nehmotného kultúrneho dedičstva vojvodiských Slovákov predstaviť na tomto festivale početným návštevníkom. Keďže ústrednou témou festivalu bola tradičná svadba, v súvislosti s témou boli vybraní a oslovení účastníci – reprezentanti Slovákov z Vojvodiny, či už ako účinkujúci na scénach alebo vo dvore, s cieľom zachytenia čo najširšieho celovojvodinského kontextu v spätosti s tradičnou svadbou. S rovnakým úmyslom boli zapojení aj odborní asistenti, ktorí zodpovedali za určitý segment na tomto podujatí, a tak etnológ Patrik Rago mal na starosti prípravu a úpravu Vojvodinského dvora, v rámci ktorého predviedol aj obliekanie mladej nevesty zo Selenče a ukážku výroby typickej selenčskej party. Pri predvádzaní obliekania mladej nevesty zo Selenče (nevestou bola krásna speváčka Anna Berédiová) bol „náš“ dvor mimoriadne navštívený. Patrik asistoval pri obliekaní všetkých troch neviest, z troch vojvodinských regiónov z Báčky, Banátu a zo Sriemu, ktoré boli súčasťou scénických programov pod režijnou paličkou režiséra Janka Liptáka. V prvý festivalový deň, ktorý bol nazvaný „Pozivaňa na svadbu“ (volanie na svadbu) sa konali v evanjelickom kostole aj bohoslužby, kde na organe hral rodák z Kovačice a náš pán domáci v Rejdovej organista Janko Siroma. Na malej scéne vo farskej záhrade slovenské ľudové piesne zo svojich obcí zaspievali Tamara Melegová z Lugu a Anna Berédiová zo Selenče. Na veľkej scéne pred kostolom potom nasledoval scénický program folklórnych kolektívov zameraný na svadobné prípravy pod názvom „Už ja, mamko, het idem”. Tento program tvorili najmä vystúpenia domácich kolektívov a jednotlivcov zo susedných obcí, medzi ktoré Janko šikovne zapojil aj tanečníkov z Vojvodinského umeleckého kolektívu Rovina z Báčskeho Petrovca, ktorý spevom sprevádzala speváčka Anna Berédiová a hudobný sprievod tvorili harmonikár Miroslav Hadrik zo Starej Pazovy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova. Na záver tohto programu prebiehala prehliadka mladých neviest, kde sa predstavili aj mladé nevesty z našich osád Magdaléna Šišková z Vojlovice, Vladimíra Pucovská z Báčskeho Petrovca a Klára Fitošová zo Starej Pazovy. Všetky tri mladé nevesty v skutočnosti boli stredobodom pozornosti návštevníkov, ale aj odbornej verejnosti, ktorí ich obdivovali, pýtali sa na pôvod ich odevu, párt a po ukončení programu sa s nimi početní navštevníci fotografovali.

V sobotu ráno ožila obec Rejdová nielen tradičnými „rejdovskými dvormi”, ale aj prezentáciou ľudových remesiel a úžitkového umenia z iných obcí, spolkov a združení, ktoré boli rozložené po celej obci. Návštevníci tak mohli obdivovať prácu čipkárok, drotárov, hrnčiarov či kováčov, ale aj ochutnať tradičné jedlá. V rámci Vojvodinského dvora sme ponúkali v kontexte témy svadobnú kapustu a “rozťahuvanuo rejteša” pripravené šikovnými členkami Spolku petrovských žien. Juraj Slavka z Báčskeho Petrovca na vchode do dvora predvádzal ukážku výroby cirokových metiel a metličiek, ktoré si návštevníci mali možnosť kúpiť. Predstavitelia Spolku vinohradníkov v Aradáči ponúkali v pivnici a pred domom na koštovku aradáčske vína, do nálady občasne zahrali harmonikár Miroslav Hadrik a huslista Ondrej Hlaváč, zatiaľ čo predstavitelia insitného umenia z Kovačice Zuzana Vereská, Pavel Hajko a Pavel Cicka vystavovali a maľovali svoje umelecké diela, pretože tu nemohli chýbať, keďže sa insitné umenie z Kovačice uchádza tohto roku na zápis do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, a ich záväzkom bude okrem iného prenášať do budúcna toto ojedinelé umenie na ďalšie generácie v zmysle zachovania tohto prvku živého dedičstva v súlade s Dohovorom o NKD UNESCO 2003, ktorý ratifikovala Republika Srbsko ako aj Slovenská republika.

Okrem Vojvodinského dvora a scénických programov sme boli súčasťou aj interaktívnych aktivít, kde Anna Medveďová spoločne s tanečníkom a choreografom Jankom Merníkom uskutočnili školu tancov z Pivnice a s vynikajúcou etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou a ženskou speváckou skupinou Ženy z Muzičky, v čele s Evou Brunovskou, sme uskutočnili školu spevu ľudových piesní zo Starej Pazovy a Padiny. Som nesmierne rada, že tieto výnimočné osobnosti prejavujú záujem o našu tradičnú hudobnú kultúru, ktorú nám pomáhajú aj na tento spôsob skúmať, zviditeľniť a patrične propagovať.

Pri príhovoroch a po festivalových odozvách zo strany organizátorov odznievalo, že účasť zahraničných Slovákov na festivale dodala tomuto podujatiu ďalší rozmer a medzinárodný ráz, čím jeho škála nadobudla ešte väčšiu rozmanitosť slovenských tradícií a zároveň kultúrnu spojitosť, ktoré pretrvávajú tak na Slovensku, ako aj za dnešnými jeho hranicami.

Snahou načrtnutej koncepcie bola dôstojná prezentácia živého dedičstva vojvodinských Slovákov na renomovanom jubilejnom festivale, o ktorej sme neustále konzultovali s festivalou koordinátorkou Máriou Hlaváčovou, na základe ktorej cieľom organizátorov je pozývať predstaviteľov zahraničných Slovákov na tento festival do budúcna, za čo im patrí veľká vďaka.

Za mediálnu podporu a ochotu ďakujeme Kataríne Pucovskej a jej portálu kulpin.net, za výbornú atmosféru na dvore, že sme sa mohli v Rejdovej cítiť ako doma ďakujeme hostiteľovi Jankovi Siromovi. Taktiež ďakujeme Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý podporením projektu prostredníctvom Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine financoval časť cestovných nákladov pre učastníkov zo Srbska.

Sme radi, že dedičstvo našich predkov máme možnosť prezentovať na podujatiach a festivaloch v ich materskej krajine, a že práve tu, na tomto podujatí, bolo odprezentované a reflektované početnému obecenstvu.

Anna Medveďová