Rodák z Hliníka nad Hronom Andrej Nemec, narodený v prvom roku minulého storočia (1901), patrí do galérie vysťahovalcov, ktorí svoju pravú mladosť prežili v Južnej Amerike. Odvtedy, čo sa vrátil roku 1947 z Uruguaja do svojej vlasti, uplynulo v čase, keď som ho v Banskej Bystrici navštívil, vyše štyridsaťštyri rokov (1987). Vo svojom byte sa práve chystal v plnom zdraví, duševnej a telesnej sviežosti osláviť svoje 86. narodeniny. Aký bol jeho život a práca za morom, sa čitateľ dozvie z nasledujúcich riadkov.
Andrej Nemec v jeden jarmočný deň prišiel do Žarnovice, aby tu ponúkol na predaj svoju krávku a kúpil za ňu voly. To sa mu nepodarilo, ale pritom mal iné šťastie. Stretol sa tu s obyvateľom susednej obce Lehôtka Jozefom Homolom, ktorý prišiel na návštevu domova z ďalekej Ameriky a chystal sa na cestu späť a tak sa Andrej Nemec rozhodol, že sa k nemu pripojí. Maloroľníkovi a sezónnemu robotníkovi Andrejovi Nemcovi chýbali na cestu peniaze a tak, aby sa jeho zámer splnil, musel cez advokáta intabulovať svoj skromný majetok, ktorý doma v Hliníku nad Hronom vlastnil. Svokor sa mu veru nechcel svojím podpisom zaručiť na vrátenie pôžičky na cestu. Keď mal môj chlapec šesť mesiacov, v októbri roku 1926 som sa vybral spolu s Jozefom Homolom a Ivanom Peterom z Lehôtky na ďalekú a pre mňa neznámu cestu. Vlakom sme sa dopravili do Prahy, kde sme sa podriadili zdravotnej prehliadke a kontrole dokumentov. Agent vysťahovaleckej kancelárie nás doprevádzal až do prístavu v Brémach. Tu po ďalšej prehliadke a kontrole dokladov sme po kratšom pobyte nastúpili na loď Siera Ventana a po 24 dňovej ceste sme 8. decembra 1926 vystúpili v prístave Montevideo, povedal o svojej prvej zámorskej ceste rodák z Hliníka nad Hronom. O ich príchode do hlavného mesta Uruguaja, ktoré vtedy i dnes ráta polovicu obyvateľov celej krajiny, vedeli už aj jeho krajania, ktorí sa tu ocitli o niečo skôr. A tak ich v prístave očakávali a keď ich zbadali z lode vychádzať, mávali im na pozdrav. Boli nimi Hliníčania Viktor a Štefan Baran a Manuel Chmelko. Ako to vždy voľakedy u krajanov bývalo dobrým zvykom, rodáci im zo začiatku pomáhali najmä pri hľadaní práce. V tom čase tu bol už dobre zapísaný Jozef Zlejka zo Žiaru nad Hronom ako tesársky predák, ktorý mal vlastnú pracovnú skupinu. A tak aj Andrej Nemec začínal uňho pekne od začiatku ako pomocník. Tento slovenský predák sa pre neho stal dobrým vedúcim i radcom, ktorého skúsenosti a rady Andrej Nemec až neskoršie ocenil, keď začal tiež podnikať na vlastnú päsť ako karpintéro (odborník). Veď to bol veľký rozdiel, či zarobí za zmenu ako peon (pomocník, šichnik) 1,80 peso alebo ako karpintéro 2,80 peso.
Do Uruguaja som išiel s vedomím, že budem veľa robiť, aby som aj veľa zarobil a čím skôr sa vrátil domov. To nebolo také ľahké a veru sa to ani nestalo. Svoje pozície som si vydobýjal postupne. Získal som prehľad a podchytil som najprv odborné termíny v španielčine, až neskoršie som si úplne osvojil reč tejto krajiny. Pamätám sa dobre na vhodný príklad. Keď som sa osamostatňoval a odchádzal od krajana Jozefa Zlejku, kúpil som si tesársky riad a chodil som po veľkomeste po stavbách o hlade a smäde, a to v tých nezvyklých pre našincov horúčavách. Keď sa mi konečne podarilo nájsť tesársku prácu, obracal som sa s radami ďalej na Jozefa Zlejku. Vždy bol ochotný pomôcť, poradiť a prezradiť tajomstvo svojich úspechov. Až vtedy človek pochopí, čo je to krajanská svornosť a jednotnosť, zdôraznil navrátilec z Južnej Ameriky. Treba povedať, že ťažko zarobené peniaze Andrej Nemec sporil, aby čím skôr mohol zrušiť intabuláciu. Aby viac ušetril, rozhodol sa opustiť veľkomesto a našiel si prácu na vidieku v mestečku Treinta y Tres, kde odišiel spolu s krajanom Štefanom Baranom. Do mestečka prišli na inzerát, ktorým majiteľ hľadal stavebných robotníkov na stavbu cesty. Mali šťastie, aj tu bol predákom krajan Ján Trubeň z Lovče a šoférom Ondrej Boško. Po skončení prác odišiel spolu s Jánom Trubeňom k súkromnej stavebnej firme Enrike Pais, kde stavali mosty. Keď sa mu už zunovalo cestovať po stavbách, vrátil sa späť do Montevidea a začal pracovať v anglickej petrolejovej spoločnosti Schell Mex opäť ako tesár a pracoval v tejto firme až do roku 1947. Pracovali tam s ním krajania Gabriel Dekýš, Štefan Sklenka z Opatoviec a Jozef Baláž z Dolnej Ždane. Roku 1937 prišla za Andrejom Nemcom aj manželka so synom. Po trvalom presťahovaní a usadení sa v Montevideu, začal pre Andreja Nemca riadny rodinný život. To boli aj dobré podmienky pre účasť v spolkovej činnosti, kde sa rozvíjala kultúrna, osvetová a vzdelávacia činnosť tunajších Slovákov. Najprv pracoval v Slovenskom spolku, kde bol predsedom Tobiáš Kováč zo Žiaru nad Hronom, a neskoršie v Československom krúžku Círcule Checoslovaco del Uruguay, ktorého zakladajúcim členom a od roku 1941 do roku 1947 jeho predsedom bol práve Andrej Nemec. Zo začiatku sa schádzali na rôznych miestach, najmä u rodiny Baranovcov, kde žili traja bratia – Viktor, Tobiáš a Štefan a všetci tam zomreli. Podľa Andreja Nemca medzi najaktívnejších členov krúžku patrili Mária Zimanová s manželom, Manuel Chmelko a Ján Baran. Československý krúžok tvorili väčšinou Slováci pochádzajúci zo Žiaru nad Hronom, v menšej miere zo Šurian, Hlohovca a ďalších slovenských miest. Tajomníkom spolku bol Jozef Pohronský, pochádzajúci z Lučenca. Tento spolok nacvičoval divadelné hry, organizoval výlety pre svojich členov a usporadúval spoločenské večierky. Spolok zohral významnú úlohu v čase občianskej vojny v Španielsku a počas druhej svetovej vojny, keď jeho členovia prispievali bojovníkom proti Francovmu režimu v Španielsku a spojencom bojujúcim za porazenie nemeckého fašizmu. Boli to peňažné zbierky, ale i materiálna pomoc v podobe dodávok odevov, obuvi a liekov. Andrej Nemec opatroval fotografie, na ktorých je vidieť nakladanie tohto materiálu, ďalej letáky, ktorými ako predseda krúžku vyzýval krajanov na podporu. Nechýbal ani telegram z Londýna, že materiál, ktorý posielajú pomocou Červeného kríža, je už v Londýne a že zásielka je vyexpedovaná do Prahy. Tento telegram má dátum 14. júla 1945.
S menom Andreja Nemca sa stretávame v Južnej Amerike v širšom slovanskom rámci. Keď hitlerovské Nemecko napadlo roku 1941 Sovietsky zväz, medzi Slovanmi v Južnej Amerike vzniklo silné hnutie na podporu napadnutých zemí a jednotu Slovanov. V každej juhoamerickej krajine bol založený výkonný výbor Slovanského zväzu, keď ústredný výbor mal sídlo v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires. Ako bolo vidieť z predložených dokumentov, Andrej Nemec bol podpredsedom Slovanského zväzu v Uruguaji Union Eslava del Uruguay od jeho založenia 29. septembra 1941. V roku 1943 sa mal uskutočniť v Buenos Aires Všeslovanský kongres Slovanov z Južnej Ameriky, ale z politických dôvodov ho Argentína nedovolila uskutočniť. A tak úlohu organizátorov prevzal Slovanský zväz v Uruguaji. Jedným z hlavných organizátorov a aktívnym účastníkom tohto kongresu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 23. – 25. apríla 1943 v Montevideu, bol Andrej Nemec. Zúčastnil sa i prípravy kongresu v Buenos Aires a nakoniec roku 1946 i ako delegát kongresu v tom istom meste. Popredný funkcionár v slovanskom krajanskom hnutí v Južnej Amerike Andrej Nemec bol poverený aj organizáciou návratu československých občanov roku 1947 z Uruguaja do vlasti. Veď na to už tvrdo čakali takmer všetci krajania, ale i jeho manželka so synom. Na odchod loďou Campana sa v Montevideu prihlásilo 160 krajanov a plavili sa ňou do francúzskeho prístavu. Už pri príchode do prístavu Marseille ich čakal pripravený osobitný vlak, ktorým sa vrátili po dlhej odlúčenosti od domova naši krajania do Prahy. Tam spoločne s delegáciou navštívil predsedu vlády a osobne sa mu poďakoval za pomoc pri organizácii návratu. Andrej Nemec pobudol v Uruguaji 21 rokov a domov sa vrátil s vysvedčením presvedčeného Slovana a roduverného Slováka. Ako svedectvo o svojej aktívnej práci v prospech slovenského a slovanského spolkového života v Uruguaji priniesol si domov niekoľko písomných uznaní. Uvádzam skrátené vyjadrenia:
Círculo Checoslovaco del Uruguay:
Andrej Nemec je zakladajúcim členom Československého krúžku v Uruguaji. Predsedom tohto krúžku bol od roku 1941 do 16. júna 1947). Od svojho príchodu do Uruguaja bol neustále činný v tunajšej československej kolónii a bol jedným z hlavných organizátorov pomocnej akcie československým zahraničným vojskám cez dobu druhej svetovej vojny. Krajan Nemec bol tiež činný v slovanskej kolónii a hlavne jeho prácou bol založený roku 1941 Všeslovanský zväz, ktorého podpredsedom bol od roku 1941 do roku 1947. Československý krúžok môže právom potvrdiť, že krajan Nemec bol skutočným vlastencom, ktorý celý svoj život, dni a noci obetoval za pomoc za slobodu a blahobyt národu. Dnes odchádza z Uruguaja preto, aby svojou obetavou prácou mohol prispieť k vybudovaniu novej ľudovej Československej republiky. Odporúčame preto krajana Nemca všetkým úradom a organizáciám v republike, aby aj tam mohol osvedčiť tú pravú lásku, ktorú k vlasti a národu cíti.
Unión Eslava del Uruguay:
Výkonný výbor Slovanského zväzu v Uruguaji potvrdzuje, že Andrej Nemec vykonával funkciu podpredsedu tohto orgánu od jeho založenia 29.septembra 1941 doteraz.
V Montevideu 18. júna 1947
Ljuboslav Jutronich Miguel Levitcharsky
vedúci tajomník predseda
Sindicato de obreros del petroleo y derivados:
Československý občan Andrej Nemec bol organizovaný v našom odborárskom zväze od roku 1935 a v určitých obdobiach bol aj členom hlavného riadiaceho výboru. Jeho práca a vystupovanie bolo príkladné, pracoval bez osobného prospechárstva, v prospech pomoci spojeným národom, keď boj bol ešte ťažký a fašizmus – spoločný nepriateľ víťazil a predpokladal vládnuť nad civilizovaným svetom.
Montevideo Alberto Terzaghi
Tajomník
Accion Anti – Nazi de ayuda a los Pueblos Libres:
(protifašistický zväz pre pomoc slobodným národom)
Československý občan Andrej Nemec je známy protifašistický bojovník, veľmi účinne spolupracoval s uruguajským pomocným hnutím od jeho vzniku roku 1941 až do dnešného dňa.
Montevideo 16. júna 1947
Miguel Angel Baz Hamlet Tarallo Ricaud
tajomník úradujúci prezident
Ani doma neodpočíval a aktívne sa zapojil do vojnou zničeného Slovenska, a to rovnako v rodisku, Brezne a v Banskej Bystrici, kde využíval svoje skúsenosti získané za morom, hlavne pri stavbe mostov.
Ján Jančovic
Andrej Nemec
Andrej Nemec bol podpredsedom Slovanského zväzu v Uruguaji – Union Eslava del Uruguay
Doklad z Montevidea