Z najnovšieho repertoáru Folklórneho súboru Liptár z Melbournu

 

Folklórny súbor Liptár pôsobí v rámci Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, v Slovenskom dome v Austrálii. Je strediskom združovania slovenskej mládeže na tomto svetadieli a jeho cieľom je zachovávať, pestovať a prezentovať slovenskú kultúru a tradície. Meno Liptár si zvolil v roku 2010, no korene súboru sú oveľa hlbšie.

Začiatky tanečnej skupiny siahajú až do roku 1980, keď začal na podnet Slovenského spolku Ľudovíta Štúra prvý umelecký vedúci súboru Michal Čapeľa nacvičovať prvé tanečné kroky vo svojej garáži, keďže, ako vraví, „na Slovenskom dome chýbali dvere“. Za 39 rokov svojej činnosti sa v súbore vystriedalo mnoho vedúcich, ktorí odovzdávali svoje skúsenosti najlepšie, ako vedeli. V čase bez teraz samozrejmého spojenia so Slovenskom vďaka internetu a bez prístupu k archívnym materiálom to nebola a stále nie je jednoduchá úloha.

 

 

 

 

 

Slovenský spolok Ľudovíta Štúra bol založený v roku 1966 na podnet slovenských imigrantov zo slovenských osád z Vojvodiny. Keďže pôvodní imigranti neovládali angličtinu, vznikla v nich túžba po stretávaní sa s krajinami, medzi ktorými sa cítili domáckejšie. Vyvrcholilo to rozhodnutím založiť spolok, ktorého pôvodný cieľ sa veľmi rýchlo rozšíril aj na zachovávanie materinskej reči a bohatých tradícií. Slovenský dom bol slávnostne otvorený 26. decembra 1981. Tradične sa v ňom organizujú rôzne zábavy a hostia slovenské folklórne súbory. Pôsobí tu aj slovenskáškola, Združenie matiek a hudobné, spevácke a tanečné súbory. Prácu s mládežou zastrešuje FS Liptár. Názov si súbor zvolil v roku 2010 na podnet umeleckých vedúcich Dany a Pavla Sľúkovcov a vtedajšich fanúšikov „tanečnej skupiny“, ktorej s pribúdajúcimi vystúpeniami akosi chýbalo meno. Názov Liptár vznikol spontánne, keď sa vedúci viezli autom cez Národný park Grampians a cez okná prenikala vôňa eukalyptových stromov, typických pre austrálsku prírodu. Eukalyptus sa tak stal inšpiráciou pre nové meno tak isto, ako aj fúzia s lipou, národným stromom Slovenska. Eukalyptus sa tak skrátil na Lyptus – Liptus a z toho sa neskôr odvodil Liptár (iba sme chceli, aby to znelo „slovenskejšie“). Názov síce znie po slovensky, no zároveň v sebe skrýva kúsok austrálskeho, keďže je to miesto, ktoré členovia súboru nazývajú domovom. Eukalyptový kvet a list si tak svoje miesto našiel aj v logu folklórneho súboru. (eukalyptový oriešok/plod je miesto bodky nad i a eukalyptový list je namiesto dĺžňa). FS Liptár má v najnovšom období takýto repertoár:

 

Ta dala mamka, ta dala dcéru – Svadba zo Selenče

Svadba ze Selenče v podaní FS Liptár ponúka pestrú fresku viacerých vrstiev hudobno-tanečných štýlov – od archaických typov piesní, cez novouhorské čardáše, až k rýchlym starodávnym tancom. Zaujímavá je ornamentika v speve, svadobný kyjačkový tanec, ale aj honosnosť novších krojov, vyslovene originálov prinesených z Dolnej zeme do Austrálie a zachovávaných ako klenoty.

Z rodinnej obradovosti sa u vojvodinských Slovákov najrozšírenejší súbor obyčajových praktík sústredil okolo svadobného obradu. Dôkazom toho, že je tomu tak aj v súčasnosti, je aj fakt, že i súčasná komunita vojvodinských Slovákov v Melbourne vlastní napríklad aj svadobné vence prinesené priamo zo Selenče a len od roku 1992 je zdokumentovaných minimálne 30 svadobných obradov, pri ktorých sa nevesty obliekali do svadobného kroja s týmito vencami. Sobášnym obradom sa naplnila iba jedna časť rozložitého komplexu obyčají. To sa delilo na predsvadobné, svadobné a posvadobné obdobie a trvalo aj niekolko dní či týždňov. Svadobná obradovosť vojvodinských dolnozemských Slovákov si uchovala základné znaky, aké mala u hornozemských Slovákov na Slovensku.
Terajší členovia FS Liptár sú už treťou generáciou Slovákov narodených v Austrálii, ktorí tak v povojnovom období začali druhý migračný prúd, z Vojvodiny do Melbournu. Ten prvý, z územia najmä stredného Slovenska, však nastal už pred približne 250 rokmi. Aj napriek ich odlúčeniu od materskej krajiny potomkovia týchto Slovákov si dodnes nesú v sebe vedomie svojej slovenskosti.

Choreografia: Dana Sľúková; Hudba: Ben Peška

Časť členov folklórneho súboru Liptár

 

Tance z Dolnej zeme

Tance z Dolnej zeme sú suitou piesní a tanečných motívov Slovákov z Vojvodiny a Chorvátska. Nachádzajú sa tu archaické piesne typické pre toto územie, ale aj novouhorské čardáše, starodávne rýchle tance a takzvané zmáčané/zmáčavé motívy. Zaujímavá je ornamentika v speve z banátskeho Jánošíka, pestrosť originálnych krojov a prekvapí aj hravosť tancov z Iloku, chorvátskej dediny z druhej strany Dunaja, etnologicky však plnohodnotne súvisiacich s Báčkou.

Tanec je rozložený na 5 častí. Prvá časť sa začína sólovým spevom, pieseň z Jánošíka Hor ulicou idem s hudobným sprievodom harmonikou. Nasledujúce časti zobrazujú 4 vybrané dediny z Dolnej zeme: Jánošík, Hložany, Pivnica a Ilok. Všetky dediny sú spracované tanečne, hudobne aj spevácky podľa archaických materiálov a výskumu za spolupráce s nositeľmi tradícií priamo z týchto dedín. Tanečníci majú na sebe oblečené dolnozemské kroje z ich osobných zbierok.

Choreografia: Dana Sľúková, odborná spolupráca Martin Urban, Katarína Mosnáková-Bagľašová; Hudba: Ben Peška

Časť členov folklórneho súboru Liptár v dolnozemských krojoch

 

Tie polomské dievčatá – tance z Brezianskych Lazov a Polomky

V tanečnom čísle Tie polomské dievčatá sa predstavujú tanečníci v častiach: odzemky z Brezianskych Lazov, párové tance z Brezianskych Lazov, polomské kolesá a párové tance z Polomky. Povodie Hrona je nám naozaj srdcu blízke, veď vlastne naše korene siahajú priamo sem. Pri tvorbe tanca sme sa snažili vychádzať tanečne aj hudobne z pastiersko-roľníckej kultúry, ktorá zahrnuje približne 100 rokov tanečných prejavov, ale inšpirovali sme sa aj súčasnými tanečnými prejavmi nositeľov tradícií v z tejto oblasti. Slovenský jazyk si udržiavame v komunite už vyše 250 rokov, ale tentoraz sme sa museli popasovať nielen s náročnými tanečnými motívmi, ale aj s polomským nárečím.

Pri tanci sa stretnú chlapci z Brezianskych Lazov a dievčatá z Polomky. Tu sa vyskytne aj malá zápletka medzi dievčaťom a chlapcom z týchto dedín. Polomčanky ale strhnú svoju kamarátku do tanca s nimi a spoločne si spievajú a tancujú kolesá. Nakoniec to však všetko dobre dopadne, keď si všetci spolu zatancujú na záver. V tanci si môžete všimnúť pomalšie čardášové motívy, ale aj rýchlejšie rytmické dupavé motívy také typické pre túto tanečnú oblasť. Tanečníci su hrdí, že vo svojej zbierke krojov vlastnia aj originálne kroje – klenoty priamo z Polomky.

Choreografia: Dana Sľúková; Hudba: Dana Sľúková, Ben Peška

Členovia FS Liptár, ktorí tancovali a hrali tance z Polomky

 

Od Tekova vietor veje – tance z Tekova

 

Tekov predstavuje 11 dedín v kruhu, ktorý sa podobá srdcu, po oboch stranách dolného toku rieky Hron. Tieto dediny tvorili oddávna zaujímavú uzavretú oblasť, ktorá sa výrazne odlišovala od susedných krajov. Inklinujú k pestrým a dekoratívnym krojom. Osobitne zvláštny a zaujímavý je „čilejkársky“ ženský kroj so širokými skladanými sukňami vystuženými papierom, vyšívané pruclíky, potom tzv. lipitky, a najmä „rohaté“ čepce, bohato ozdobené okrúhlymi plieškami.

Členovia FS Liptár, ktorí tancovali tance z Tekova

Tekovské tance v podaní FS Liptár ponúkajú pestrú zbierku krútivých tancov staršieho aj novšieho typu. Okrem toho sú tu aj dievocké kolesá, dvojkročkový čardáš, palotáš, ale aj rýchly čardáš – frišká. Typická je aj trasená dvojkročka s úklonom. Časté je figliarske doberanie sa partnerov – jeden druhému unikajú, tratia sa.

Choreografia: Martin Urban

Dievčatá FS Liptár, ktoré tancovali tance z Tekova

 

Tance zo Šariša

Bašistofska – Tento mládenecký tanec Šariša je vlastne obchádzanie okolo bašistu – veliteľa. Je to mužský povelový kruhový verbung. Bašista stál v strede kruhu a zmenu pohybu oznamoval pokrikom názvu nasledujúceho motívu, ale aj hvizdnutím, potleskom či predtancovaním nového motívu, pričom sledoval jeho zvládnutie tanečníkmi.

Do kolesa – Kolesá tancovali dievky a mladé ženy. Tanečnú formu usmerňovali vedúce spievajúce tanečnice s krúžením kolesa spravidla v smere pohybu slnka. Hudobným podkladom býva spravidla spievanie piesní, zostavených do súvislého pásma so striedavým alebo narastajúcim tempom. Typický je niekoľkotaktový predspev vedúcej predspeváčky, ku ktorej sa následne pripájajú i ostatné dievky.

Kolesá sa v obradovej funkcii uplatňovali v jarných a svadobných obyčajach, ale tancovali sa aj pri podvečerných stretnutiach na dedine, na priadkach a v prestávkach tanečných zábav.

Krucena – Krucena patrí medzi najstaršie sedliacke tance krútivého typu. Má tri základné časti: chôdzu, párové krútenie a cifrovanie mužov. Šarišskí tanečníci si radi pred muzikou zaspievajú, a to nielen ako sólisti.
Tanečníci si s obľubou pri tanci pripínajú veľké ostrohy, ktoré pri narážaní a dupaní silne cvendžia. O to sa pokúsili aj členovia FS Liptár.

Choreografia: Martin Urban

Okrem uvedených tancov v repertoári FS Liptár sú aj spevy sólistov a hudobné čísla muzikantov. Vystúpenia sa prispôsobujú konkrétnej udalosti, festivalu, resp. podujatiu. Väčšinu z týchto choreografií mali možnosť prednedávnom vidieť aj návštevníci Podpolianskych slávností v Detve, Pamätného dňa zahraničných Slovákov v Bratislave, Akademického Zvolena a iných podujatí na Slovensku, kde v roku 2019 členovia FS Liptár s radosťou a vďakou absolvovali svoje tanečné turné.

 

Dana Sľúková, umelecká vedúca