Na slovo s Annou Hradskou – dušou slovenskosti v Kalifornii

Rodáčka z Prešova, pedagogička a speváčka slovenských ľudových piesní Anna Hradská, žije a pôsobí v Kalifornii už 30 rokov. Je vedúcou Krajanského festivalu v San Diegu a zakladateľkou slovenských súborov Karička a Podkovička. V roku 2024 svojím nádherným spevom očarila divákov programu Krajanskej nedele na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, čo nás podnietilo bližšie ju predstaviť aj širšej komunite Slovákov žijúcich v zahraničí.

Kedy si sa presťahovala do Ameriky a aké boli dôvody tvojej migrácie?

Do USA som sa presťahovala v roku 1994. Túžila som spoznať svet a naučiť sa nový jazyk. Naskytla sa mi príležitosť opatrovať deti v jednej ukrajinsko-americkej rodine, ktorá chcela nájsť niekoho, kto vedel hovoriť po ukrajinsky. Keďže som na Slovensku študovala popri hudobnej výchove aj ukrajinský jazyk, bola to výborná príležitosť. Mala som tam ostať len jeden rok, ale ten sa rok čo rok predlžoval a toho roku je to už tridsať rokov, odkedy žijem v Kalifornii.

Aké je tvoje povolanie?

Pracujem pre školstvo v San Diegu v Kalifornii. Som učiteľkou hudobnej výchovy na ôsmich základných školách, kde vyučujem štvrtý a piaty ročník všeobecnú hudobnú výchovu, zborový spev a hru na ukulele.

Dá sa nejakým spôsobom aj americkým deťom priblížiť slovenská kultúra?

USA je domovom pre rôzne národy a národnosti. Môžete tu počuť skoro každý jazyk sveta a spoznať kultúry rôznych národov. U nás v San Diegu som začala organizovať Krajanský festival od roku 2011. Vítané sú aj americké deti s rodinami. Pre deti máme pripravené maľovanky so slovenskými folklórnymi motívmi, vyrábanie korálikov, školu tancov, a, samozrejme, predstavenie našich súborov Karička a detského súboru Podkovička. Okrem toho na svojich hodinách hudobnej výchovy s deťmi zdieľam informácie o Slovensku a hlavne im predstavujem tradičnú ľudovú hudbu, detské piesne a tance.

Povedz nám niečo o súboroch, ktoré si zakladala.

S folklórom som bola spätá od detstva. Moja babka mi spievala staré piesne, rozprávala mi rôzne príhody, povery, strašidelné príbehy. Môj otec, učiteľ hudobnej výchovy, ktorý viedol folklórny súbor Ľutinčan a zbieral ľudový materiál, bol mojou veľkou inšpiráciou a zdrojom. Keď som prišla do USA, dlho som sa pohrávala s myšlienkou mať svoj vlastný súbor, ktorý bude rozširovať slovenské tradície, zvyky, ľudové piesne a tance. Podarilo sa to v roku 2010 a folklórny súbor Karička bol na svete. Pri jeho zrode stálo veľa dievčat; spomeniem aspoň Lenku Matuškovú, ktorá je s nami až doposiaľ. O pár rokov neskôr deti tanečníkov mali tiež záujem tancovať, a tak vznikol aj detský folklórny súbor Podkovička. Náš repertoár bol zo začiatku len z východného Slovenska, zo Šariša, keďže som túto oblasť poznala najlepšie. Postupne sa náš repertoár rozšíril aj na oblasť Liptova, Myjavy, Horehronia, a to všetko vďaka mojej účasti na Letných školách choreografie, ktoré usporadúvalo Centrum ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave. Manažérkou bola Mgr. Ľudmila Ábelová. Pracovali sme so skvelými choreografiami  Jankom Blahom a Martinom Urbanom. V súčasnosti má súbor Karička trinásť tanečníkov a spevákov, a detský súbor Podkovička má dvanásť deti. V roku 2011 sme začali organizovať Krajanský festival, ktorého cieľom je udržiavať tradície prostredníctvom prezentovania folklórnych tancov a spevov, remesiel i kuchýň a vytvárať priateľstvá nielen medzi krajanmi žijúcimi v Kalifornii, ale aj v celých Spojených štátoch amerických.

Aké máte plány v najbližšom období?

Momentálne sa pripravujeme na októbrové vystúpenie Lawn Program, ktoré usporadúva Československý dom v Balboa Parku, na jednu slovenskú svadbu a na 12. ročník nášho krajanského festivalu v San Diegu, ktorý sa každoročne koná v máji.

A ako si ty doma zachovávaš svoje kultúrne dedičstvo?

Na prvom mieste bolo pre mňa naučiť svojho syna hovoriť po slovensky a odovzdať mu kultúrne dedičstvo vo forme piesní, hier a tancov. Po otcovi a babke mám kroje, ktoré kedysi nosili, a opatrujem ich, aby sa zachovali aj pre ďalšie generácie. Okrem toho dodržujeme doma vianočné a veľkonočné zvyky. Napríklad na Vianoce pripravujem jedlá, ktoré pripravovala kedysi moja babka, ako oplátky s medom a cesnakom, hubová, kapustová, hrachová polievka, ryba so zemiakovým šalátom a bobaľky. Na Veľkú noc nesmie chýbať príprava kraslíc, paska, klobásky, šunka, hrudka a vajíčka.

V tomto roku si ako sólistka vystupovala na Krajanskej nedeli FSP v Detve. Čo to pre teba znamenalo?

Vystúpenie na Detve bol naplnením môjho sna: zaspievať si na veľkom pódiu pre ľudí, ktorí majú radi dedičstvo našich otcov. Veľmi pekne ďakujem Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí organizujú Krajanskú nedeľu v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve pri tejto príležitosti.

Čo ti z domova chýba a naopak, čo by si z Ameriky priniesla svojim rodákom na Slovensko?

Najviac mi chýba moja rodina a priatelia. Chýbajú mi aj slovenské ľudové festivaly, slovenská príroda a bryndza. Z Ameriky by som priniesla svojim rodákom určite niečo typické americké, čo sa spája s kovbojskou alebo pôvodnou americkou kultúrou, napríklad kovbojské suveníry, alebo lapač snov. Z Kalifornie, ktorá susedí s Mexikom, by som určite priniesla tequillu, mexické deky a keramiku.

Katarína Mosnáková-Bagľašová