Vedenie združenia Priateľov Slovenska MY@VY, predsedníčka Maja Straková a podpredsedníčka Lucia Kubicová, pravidelne organizujú stretnutia so slovenskými rodákmi, ktorí žijú v rôznych kútoch sveta. Naše združenie hosťovalo u krajanov z dvoch svetadielov, a to z Európy a Ameriky: Francúzska, Kanady, Luxemburska, USA, Rakúska, Českej a Slovenskej republiky atď. Tieto stretnutia s rodákmi sa už stali akousi nepísanou tradíciou v posledných rokoch: 2015, 2016, 2017, 2018. Pravidelne sme o nich informovali na našej webovej stránke, na portáli ÚSŽZ, ako aj inde vo svete. Pripomeňme si niektoré z nich, napríklad:
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1262/v-turine-sa…;
http://www.myavyslovacchia.it/?q=sk/node/508
Bolo tomu tak aj začiatkom tohto leta 2019, keď pribudol ďalší, najvzdialenejší svetadiel, a to Austrália. Pozvanie do Združenia MY@VY prijali úspešní, slovensko-austrálski architekti žijúci v Sydney – Muška a Igor Molitorovci, ktorí koncom mája 2019, po takmer 8-ročnej pauze, zavítali na Slovensko. Tento manželský pár architektov prišiel navštíviť svoje rodiny, priateľov a spolužiakov, pretože obaja sú pôvodom Slováci pochádzajúci z Prešova. Vyštudovali Fakultu architektúry SVŠT v Bratislave v rokoch 1981 – 86. Desať rokov pracovali na východe Slovenska a potom sa v roku 1996, už s dvoma malými deťmi, vysťahovali do Austrálie.
5 – 6-týždňové pobyty manželov Molitorovcov na Slovensku a v Česku, nikdy nie sú len návštevou rodiny, jednoduchým relaxom, totálnym vypnutím od pracovných povinností a sladkým ničnerobením. To by asi už nikdy nedokázali. Ich cesty po svete sú vždy spojené so štúdiom, poznávaním a získavaním nových znalostí a skúseností. Tentoraz sa rozhodli navštíviť Taliansko, aby si pripomenuli starobylosť a majestátnosť Európy a kolísku renesančného architektonického slohu. Manželia Molitorovci si dopriali pre seba týždenný pobyt. v severnom Taliansku. Tri dni pobudli v hlavnom meste Lombardie v Miláne.
Symbol hlavného mesta Lombardie – metropolitná katedrálna bazilika Narodenia Panny Márie, známejšia ako Milánska katedrála (Dòmm de Milan v milánskom dialekte) je katedrálou milánskej arcidiecézy. Je to najväčší kostol v celom Taliansku, vysoký 108,50 m s 11 700 m² vnútornej plochy. Katedrála je štvrtá najväčšia na svete čo do plochy a šiesta čo do objemu. Základný kameň dómu položili 12. mája 1386. Zdobí ju 3 400 sôch, z toho 2 300 sôch sa nachádza na vonkajších fasádach. (https://it.wikipedia.org/wiki/Duomo_di_Milano)
Milánska katedrála
Manželia Igor a Muška Molitorovci sa vyviezli výťahom na horné terasy, odkiaľ obdivovali architektúru a urbanizmus Milána.
Odtiaľ sa presunuli do kraja Piemont, kde si pozreli Turín, Asti a priľahlé okolie.
Dňa 16. júna 2019 členovia združenia MY@VY vycestovali z rozpálenej metropoly Piemontu na letný piknik do prírody do Asti. Krajania Slováci, Taliani a Austrálčania si posedeli v príjemnom prostredí pri ľahkom a chutnom občerstvení. Vo veľmi priateľskej atmosfére a srdečnej debate si vymieňali skúseností z pracovného, ako aj osobného života Slovákov žijúcich v zahraničí – v ďalekej Austrálii a v Taliansku. Vzájomná konfrontácia troch štátov a dvoch svetadielov bola mimoriadne zaujímavá. Porovnávali sme a hodnotili pozitívne aj negatívne stránky jednotlivých štátnych systémov, ako funguje emigračný, školský, vzdelávací, zdravotnícky, pracovný, daňový systém a dôchodkové zabezpečenie, aké majú jednotliví občania práva a povinnosti voči štátu, ako sa príslušný domovský štát stará o nich. Zvedavo a so záujmom sme diskutovali o všetkých možných témach, dokonca aj o hypotetickom a praktickom návrate žiť na Slovensko, doslova sme si vyliali duše.
Architekti Igor a Muška Molitorovci z ďalekej Austrálie na návšteve krajanov v združení Priateľov Slovenska MY@VY 16. 6. 2019 v Asti
Tieto konfrontácie sú pre nás veľmi užitočné, otvárajú nám nové horizonty, nové pohľady na celosvetovú spoločenskú situáciu a v neposlednom rade nás nútia i k osobnému prehodnoteniu rôznych pohľadov na život.
Ing. arch. Lucia Kubicová-Torchio, podpredsedníčka združenia Priateľov Slovenska MY@VY v Turíne (MY@VY-l’Asocciazione Amici della Slovacchia) sprevádzala svojich austrálskych kolegov krajanov po historických pamiatkach okresného mesta Asti a jeho malebnom okolí. Ukázala im aj Astesanu, čo je jedna z Vínnych ciest Piemontu, ktoré pred piatimi rokmi vyhlásilo UNESCO za svetové kultúrne dedičstvo.
V Asti architekti Molitorovci navštívili románsko-gotickú katedrálu Santa Maria Assunta a San Gottardo z r. 1266. (http://www.cittaecattedrali.it/it/bces/31-cattedrale-di-santa-maria-assunta-asti)
Dott. Edoardo Torchio a manželia Ing. arch. Igor a Muška Molitorovci boli pred jedným z najstarších gotických kostolov v Asti, kolegiátnym kostolom San Secondo, postavenom v r. 1256 a zasvätenom patrónovi mesta – mučeníkovi San Secondo. Vedľa je priľahlý, barokový palác Radnice mesta, ktorý plní túto funkciu nepretržite od r. 1558. V 18. stor. palác rekonštruoval a rozšíril architekt Benedetto Alfieri.
Dott. Edoardo Torchio a manželia Molitorovci pred kostolom San Secondo
Vínna cesta Astesana od r. 2014 je chránená UNESCOM. https://www.piemonteitalia.eu/it/esperienze/le-strade-del-vino-piemonte
Región Piemont je krajina vína par excellence, jej kopce pokrýva 45 000 hektárov viníc, s 20 000 vinárskymi podnikmi a tromi miliónmi hektolitrov vína vyrobeného ročne. Malé dediny sa šplhajú po úzkych cestách do kopcov a na ich vrcholoch dominujú stredoveké hrady, neskorogotické a románske kostoly a rozsiahle tufovo-tehlové hospodárske usadlosti, kde po stáročia bolo vinohradníctvo základom hospodárskeho a spoločenského života. V tejto časti Piemontu sa vyrábajú veľmi kvalitné vína chránené špecifickým názvom kontrolovaného a zaručeného pôvodu (17 vín chránených značkou DOCG a 42 druhov vín DOC), ako sú svetoznáme značky Barolo, Barbaresco, Barbera d‘Asti, Asti Spumante.
Vínna cesta Astesana
História dediny Mongardino sa datuje od r. 975.
Farský kostol San Vincenzo, ktorý stojí na najvyššom mieste, v polovici 17. storočia bol prestavaný. Veľký architektonický záujem vzbudzujú početné kaplnky v uličkách a v okolitých dedinkách Mongardina.
Okrem toho architekti stihli navštíviť predajne so špecializovaným nábytkom v Isola d´Asti a v Asti, ako aj svetovo vyhľadávanú reštaurársku firmu starožitných nábytkov zvučného mena v Asti.
V Turíne, hlavnom sídle kráľovského rodu Savoyovcov, navštívili najdôležitejšie a najcennejšie kráľovské múzeá, ktoré pozostávajú z Kráľovského paláca, Kráľovskych záhrad, Kráľovskej zbrojnice, Kráľovskej knižnice, Sály Chiablese, Galérie Sabauda (Savoyovcov), Múzea starožitností, Kaplnky turínskeho plátna. Manželia Molitorovci v najstaršej a najelegantnejšej kaviarni Caffè Baratti & Milano ochutnali turínsku špecialitu: šálku horúcej čokolády. Samozrejme, nemohli vynechať ani návštevu najstaršieho Egyptského múzea na svete, fungujúceho od roku 1824, ktoré je druhým najdôležitejším múzeom na svete po Káhire vzhľadom na hodnoty a množstvo exponátov.
Na ploche 55 000 štvorcových metrov sa návštevníci môžu oboznámiť s históriou Turína, Talianska a sveta. V tomto komplexe je uzavretých viac ako 2000 rokov histórie: od prvých rímskych osád, ktoré založili Augusta Taurinorum na obranu hraníc ríše, cez stáročia Savojskej nadvlády až po roky hnutia – Risorgimento, ktoré viedlo k vyhláseniu Talianskeho kráľovstva (1861) a následne k zjednoteniu Talianska (1871), keď Turín zohral absolútne najdôležitejšiu úlohu.
Mole Antonelliana je nielen symbolom mesta Turín, ale aj jedným zo symbolov Talianska.
Kaviareň Caffè Baratti & Milano je jednou z najstarších a najprestížnejších historických kaviarní v Turíne, otvorenou od roku 1875. Nachádza sa v centre mesta, v slávnej pasáži Galéria Subalpina. Koncom 19. stor. popularita kaviarne bola natoľko slávna, že získala titul „oficiálnej dodávateľskej spoločnosti Kráľovského paláca”. V roku 1985 Ministerstvo kultúrneho dedičstva vyhlásilo objekt kaviarne za pamiatkovo chránený, spolu s jeho historickým imobiliárom.
Egyptské múzeum v Turíne je najstarším múzeom na svete, ktoré je úplne venované nílskej civilizácii a druhé najdôležitejšie na svete po Káhire.
Egyptské múzeum v Turíne
V roku 1759 odišiel vášnivý egyptológ z Padovy, Vitaliano Donati, do Egypta, aby vykonal vykopávky a rôzne nájdené nálezy poslal do Turína. Začiatkom 19. storočia, v dôsledku napoleonských výprav do Egypta, vypukla v celej Európe skutočne veľká móda zberu egyptských starožitností. Bernardino Drovetti z Piemontu, generálny konzul Francúzska počas okupácie v Egypte, zozbieral v tomto období viac ako 8 000 kusov, vrátane sôch, sarkofágov, múmií, papyrusov, amuletov a rôznych šperkov. V roku 1824 kráľ Carlo Felice kúpil túto veľkú zbierku za 400 000 lír a spojil ju s inými predmetmi klasických starožitností Savojského Domu, vrátane zbierky Donati. Takto sa v Turíne zrodilo prvé egyptské múzeum na svete.
Koncom devätnásteho storočia začal riaditeľ múzea Ernesto Schiaparelli nové akvizície, pričom osobne viedol dôležité archeologické expedície a výkopové kampane v Egypte. Takýmto spôsobom, v 30-tych rokoch 20. storočia, sa zbierka rozrástla na viac ako 30 000 kusov, ktoré dokumentujú a ilustrujú všetky najdôležitejšie aspekty starovekého Egypta, od nádherného umenia až po bežné predmety každodenného používania.
V roku 2013 bolo múzeum zaradené do zoznamu britských novín The Times ako jedno z 50 najlepších múzeí na svete.
Po týždennom poznávacom pobyte v Lombardii a Piemonte austrálski architekti Igor a Muška Molitorovci odleteli do Prahy a potom naspäť na Slovensko, kde im zostal ešte týždeň do návratu k protinožcom. Ďakujeme im za ich mimoriadne úspešnú a slávnu reprezentáciu Slovenska v ďalekej Austrálii. Do ďalších rokov im želáme veľa zdravia, šťastia a nových úspechov v rodinnom, ako aj v pracovnom živote.
Kto sú Ing. arch. Igor Molitor
a Ing. arch. Muška Molitorová
Manželia Molitorovci pochádzajú z Prešova, zoznámili sa počas vysokoškolských štúdií. Boli spolužiakmi v jednom ročníku na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave v rokoch 1981 – 86. Presne o desať rokov neskôr, v roku 1996, sa rozhodli vysťahovať do Austrálie už spolu so svojimi dvoma malými deťmi. Žiť v Austrálii bol Igorov sen, o ktorom sníval od svojich štrnástich rokov a poctivo sa na jeho realizáciu pripravoval. Igor bol jazykovo vybavený, mal štátnu skúšku z angličtiny a preto si veľmi rýchlo našiel prácu ako architekt. Manželka s deťmi to mali ťažšie, najprv museli chodiť v Austrálii do školy, aby zvládli základy anglického jazyka. Aj napriek ešte nie dokonalej znalosti angličtiny Muška sa mohla taktiež zamestnať v architektonickej kancelárii. Spočiatku robila technické detaily budov pre nemocnice na Novom Zélande. Boli to komplikované technické výkresy, od presklených fasád po výťahy, pričom konštrukcie museli byť seizmicky naprojektované tak, aby odolávali zemetraseniam na ostrove.
Od náročných vykonávacích výkresov Muška relaxovala únikom do sveta fantázie. Vymyslela si krajinu Mezzarthys a sympatické postavičky jej fiktívnych obyvateľov. Vymyslené príbehy sa páčili deťom, aj jej manželovi Igorovi, ktorý taktiež popustil uzdu svojej fantázie. Ich spoločné rojčenie v ďalekej Austrálii zákonite vyústilo do štvor-ručného napísania troch rozprávkových kníh v slovenčine. Vo vydavateľstve Ikar, v rokoch 2005 a 2006, vyšla ich trilógia Dievčatko z Krajiny Drakov. Prvá kniha Mezzarthys z tejto ságy získala prvú cenu za najlepšiu knihu v súťaži ISTRON 2006. Ďalšia kniha Tajomstvo Legelynu obsadila tretie miesto. V hlave už nosia ďalšie nové pokračovania príbehov, avšak pre veľkú pracovnú vyťaženosť ich ešte nestihli položiť na papier a finalizovať.
Igor Molitor
Slováci boli odjakživa pracovitým a múdrym národom a v Austrálii si šikovných a vzdelaných ľudí vážia. Ing. arch. Igor Molitor sa vypracoval na jedného z riaditeľov vo veľkej medzinárodnej architektonickej firme s hlavným sídlom v Sydney, ktorá má dvadsaťtri pobočiek v Austrálii a vo svete., pričom Igor šéfuje 6 architektonickým ateliérom. Navrhuje veľmi zaujímavé projekty občianskych stavieb, ako sú rôzne mrakodrapy, hotely, školy, bytové komplexy atď. Za realizáciou týchto stavieb cestuje nielen do rôznych austrálskych miest, ale aj do Singapuru, na Taiwan a inde. Okrem toho, vyhral niekoľko najprestížnejších austrálskych cien za architektúru. Spomeniem napr. len jednu z nich, ktorou je Sustainable Development Award at the 2011 Urban Development Institute of Australia. Išlo o jednoduché a lacné ubytovanie pre bezdomovcov a sociálne slabších obyvateľov. Ide vôbec o prvé sociálne ubytovanie v Austrálii, ktoré získalo ocenenie ako zelená stavba a bolo základom pre nové normy hodnotenia pre rezidenčné stavby. Tento projekt bol tiež nominovaný za Austráliu na Svetový festival architektúry v Barcelone, 2. – 4. 11. 2011 ateliérom v Austrálii.
Ružena Muška Molitorová
Po pracovnej stránke sa darí aj Ing. arch. Ružene Muške Molitorovej. Približne pred 15-imi rokmi prestúpila do malej súkromnej firmy, ktorá navrhuje úrady, obchody a výškové budovy. Avšak s prioritou na návrh luxusných rodinných domov a “milionárskych“ víl v Sydney, až po dizajn a finálnu realizáciu ich interiérových zariadení a všetkých doplnkov pre tých absolútne najbohatších ľudí v Austrálii (a to mnohých rozličných národností zo všetkých svetadielov). V tomto architektonickom ateliéri už môže bohato uplatniť svoju fantáziu, odbornú znalosť a invencie. Samozrejme, že si to vyžaduje plné nasadenie človeka, neustále vzdelávanie sa, oboznamovanie sa s novými módnymi trendami, ale aj poznaním rôznych historických štýlov a dejín Európy, Austrálie, Číny, Thajska, Taiwanu, Južnej Afriky, teda krajín, odkiaľ pochádzajú tí najmajetnejší zákazníci. Len pre zaujímavosť – jeden z jej klientov, pán Frank Lowy, ktorý sa narodil vo Fiľakove na Slovensku, bol ešte pred pár rokmi najbohatším Austrálčanom. Nehovoriac o tom, že táto klientela si automaticky vyžaduje dodržiavanie maximálnej diskrétnosti a profesionálnej mlčanlivosti.
Obidve ich deti idú v rodičovských šľapajach. Syn Filip vyštudoval v Sydney maliarstvo a grafický dizajn a hrá v skupine Sargent Sapphire. Pred rokom odišiel do Prahy a zatiaľ sa z nej neponáhľa vrátiť do Austrálie. Mladšia dcéra Vanesa je architektka v Sydney. Obidvaja hovoria výborne po slovensky, anglicky a francúzsky.
V rodine Molitorovcov sú úspešní asi všetci jej členovia. Aj Igorov brat prim. MUDr. Martin Molitor, Ph.D., je uznávaným špičkovým odborníkom vo svojej profesii. Obidvaja bratia našli svoje profesionálne uplatnenie a úspech v zahraničí, respektíve v austrálskom Sydney a Prahe, ČR.
S takmer 100 % istotou možno povedať, že slovenskí architekti, manželia Igor a Muška Molitorovci dosiahli v Austrálii hviezdnu kariéru, o ktorej sa mnohým z ich spolužiakom nemôže ani snívať. V Taliansku sa takýmto slávnym a úspešným architektom hovorí: ARCHISTAR, čo znamená Hviezdy architektonického neba a všade sa im kladie červený koberec pod nohy, tešia sa veľkej úcte a obdivu, žijú vo svetlách televíznych kamier a reflektorov novinárov a paparazzov. Molitorovci prišli na Slovensko skromne a nenápadne. Žiadne kamery z STV, Markízy či Jojky ich nevítali a neoslepovali. Veď čím vyššie Slovák žijúci v zahraničí dosiahne uznanie vo svete, tým menej sa o neho jeho rodné Slovensko zaujíma. Je to smutná stará pravda: čím vyššie sa Slovák vo svete „vznáša“, tým menej na neho dovidí jeho rodná vlasť, odborníci z profesie i diplomatické zastupiteľstvá. Nebolo by na škodu mať viacej v úcte svojich mimoriadne úspešných krajanov. Veď v porovnaní so svetovou populáciou je nás Slovákov skutočne máličko.
Lucia Kubicová,
podpredsedníčka
lucia.kubicova.torchio@gmail.com
Associazione MY&VY
Amici della Slovacchia
Corso Vittorio Emanuele II. 30
10123 Torino, ITALIA
C.F. 97680210016
http://www.myavyslovacchia.it