Vianočný stromček u Slovákov v rumunských regiónoch Bihor a Salaj

V prvej polovici XX. storočia, originálnymi alternatívami vianočného stromčeka u Slovákov v Bihore a Salaji boli imelo alebo lampa zo slamy. Tieto kreatívne symboly Vianoc sa nachádzali krásne ozdobené vo veľa domoch Slovákov v regiónoch Bihor a Salaj, keďže lesy boli súkromným majetkom veľkých vlastníkov pôdy. Slama je materiálom bežne dostupným v domácnosti, ale má aj symbolickú hodnotu, keďže v kresťanskej mentalite sa verí, že na slame sa narodil Ježiško.

Lampa zo slamy sa v minulosti vyrábala ručne s trpezlivosťou a precíznosťou alebo v lete po skončení žatvy, alebo počas dlhých večerov v zimnom období, keď sa rodina pripravovala na oslavu Vianoc.  ,,A kedˇ ňebolo smrečka, uš aj ze slami robili dakedi, to jak košiček (…) Taku hrubu slamu vzali a to narezali take jednake kuski a to potom cvernu s droťikem ťeňunkim ponavľekali.” (H. Kozaková, narodená v roku 1941, Nová Huta) ,,A take ružički z papera vedˇeli spraviť nato.” (F. Valiček, narodený v roku 1933, Vagaš) ,,Cez leto, (…) pozberaľi sme slamu, skor jak sa malo kosiť, lebo ňebolo spučené. Kera bola taka hrubša slama, jak na priklad ze žita, tak z tej sme si to nastrihali, uviazali, a potem kedˇ sme mali čas, tak sme si to pekňe ozdobili.” (H. Morongová, narodená v roku 1939, Čerpotok)

Ako ďalší variant vianočného stromčeka bolo imelo, v nárečí omelo. ,,To je taki stromek okruhľunke pekňe čo rastňe na jabloňi. Sme to uviazali s ňitku na gerendu, tak nad stoľem a sa to kruťilo.” (R. Faturova, narodená v roku 1921, Čerpotok) „Kedˇ ňebolo stromkoch tak šeci si to pripravili, aj stari aj mladi.” (R. Bejdakova, narodená v roku 1929, Čerpotok) „Dali sme tam orechi, miadovnički, jabka take maľičke (…); ftedi ňeboli jak su teras čokoladi. No, už potem pozdˇejši bolo, tak sme kupili štiri, piať. Šesť najviac, gdˇe tu žebi bola jedna čokolada.” (R. Faturová, narodená v roku 1921, Čerpotok)

Táto vianočná výzdoba musela zaujať čestné miesto v rámci každej rodiny. Lenže kde by sa mohol položiť stromček, aby mal vhodné miesto v tých maličkých domcoch s veľkým počtom deti? „Kedˇ maľi tak dva mestnosťi, tak si ho daľi do prednej izbi. Aľe običajňe, uviazaľi ho na gerendu, ľebo mali veľa dˇeťi a ta mestnosť bola mala. Museli mať mesto ľebo na noc dˇeťom davaľi slamu, nak maju gdˇe spať.” (H. Kozaková, narodená v roku 1941, Nová Huta)

Dnes ozdoby na stromček sú rozmanité a prestali sa používať slamené lampy alebo imelo namiesto smrečka. V súčasnosti u Slovákov v Bihore a Salaji nájdeme moderné ozdoby (girlandy, svietniky) namiesto medovníkov, jabĺčok, orechov, papierových ružičiek, ktoré zostali len krásnou nostalgiou v pamäti starších miestnych obyvateľov.

Adriana Fúriková