Slováci v Rumunsku tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenského krajanského sveta v časti juhovýchodnej Európy. Pre ich historiografiu a vývoj je príznačné, že stopy prirodzenej migrácie a ekonomicko-sociálneho sťahovania sa v permanentnom pohybe Horného Uhorska (súčasného teritória Slovenska) ich zaviedli stáročiami do dvoch kľúčových ohnísk, v ktorých už viac ako 250 rokov udržujú kultúrno-duchovné dedičstvo svojich slovenských predkov. Spolu aj s patričnou vervou a národným odhodlaním zveľaďujú nielen reč slovenskú, ale aj zvyky, tradície, ľudovú kultúru – a to všetko v harmónii so vzdelávaním najmladšej generácie v duchu odkazu primknutia sa k slovenskosti.
V takejto konštelácii vznikli aj dve oblasti, určujúce a ovplyvňujúce štruktúru i ľudský pohyb slovenskej menšiny v Rumunsku a jej existenciu i perspektívy v spolužití s väčšinovým rumunským národom a ďalšími menšinami. Prvá sa sformovala v rovinatej župe Arad s vplyvným a motivujúcim kultúrno-spoločenským centrom Nadlak, kým druhá v župe Bihor, v ktorej píšu príbehy rody a rodiny Slovákov v niekoľkých generáciách usadivších sa v roztrúsených mestečkách, obciach a osídleniach v kopcovitom rázovitom kraji, sa zasa vpísala do slovenskej stopy v Rumunsku ako vôbec najpočetnejšia komunita našich krajanov v Rumunsku.
Aktuálny oslávenec s pyšnou číslicou 200 rokov od svojho vzniku – Nová Huta, svojou históriou, ľudským potenciálom, vzdelanostným aspektom základného školstva, ale aj neobyčajne nadčasovou duchovnosťou, o ktorú sa starajú primeranými aktivitami nielen obecný úrad, pedagogický kolektív základnej a materskej školy, ale aj miestny zbor rímskokatolíckej cirkvi, patrí v bihorskom súkvetí Slovákov k najpozoruhodnejším. O tom, prečo tomu tak bolo i je, hoci aj v Novej Huti a okolitých satelitných obciach a usadlostiach, čeliacich v súčasnosti citeľnému odlivu mladých ľudí kvôli ekonomickej zábezpeke, sa snažia rôznym spôsobom motivovať Slovákov, aby si cenné územie ochránili a zveľaďovali ho aj na prospech ďalšej resuscitácie slovenskosti, sa presvedčili hostia jedinečnej udalosti – osláv 200. výročia usadenia sa Slovákov v obci Nová Huta (Sinteu).
Podujatia slávnostného víkendu sa uskutočnili v dňoch 19. – 20. augusta 2017 v Dome kultúry a miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda v Novej Huti. Na pozvanie empatického a dynamického starostu obce Lašaka Benedeka Huťanov a hostí pozdravili svojou prítomnosťou početní hostia z Rumunska, ale aj zo Slovenska, vrátane účinkujúcich folkloristov, predstaviteľov partnerských obcí z materskej krajiny, tvorivého tímu z bratislavskej VŠVU, zástupcov Matice slovenskej a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prirodzene, že udalosťou žila nielen Nová Huta (rum. Sinteu), Stará Huta (Huta Voivizi), Zachotár (Socet) a Židáreň (Valea Tarnei) – teda štyri časti tvoriace od 30. rokov 20. storočia celú Novú Hutu – jednu z najstarších a najpočetnejších obcí s vysokou pridanou hodnotou mozoľnatých rúk aj patričného vzdelanostného intelektu, ale s Huťanmi sú „cez kopce“ ruka v ruke spojení aj Slováci v Čerpotoku, Bodonoši, Gemeľčičke a z ďalších bihorských prostredí.
O slávnostné ľudské, kultúrne i duchovné sekvencie na počesť 200. výročia osídľovania obce Nová Huta vinúcu sa cestou – parádnou asfaltkou – kľukatými 12 kilometrami roztrúsených usadlostí a spomínaných štyroch osád (zakladali ich predkovia tunajších Slovákov, najmä z prostredí Oravy, Kysúc, Zemplína, Šariša, Gemera, Zvolena, Trenčína a ďalších oblastí z niekdajšieho Horného Uhorska), bol aj z tohto a iných aspektov medzi našimi krajanmi v Bihore pozoruhodný záujem.
* * *
Osídľovanie oblasti obývanej v súčasnosti najväčším počtom Slovákov v Rumunsku (v lokalite Bihor s centrami ako Nová Huta, Čerpotok, Bodonoš, Gemeľčička, Borumlak a v ďalších obciach žije v súčasnosti do 6000 príslušníkov slovenskej menšiny) patrí Huti, v ktorej v štyroch častiach tvoriacich obec žije v súčasnosti do 1200 obyvateľov, k jednej ku kľúčovým historicko-sociálnych a z pohľadu zachovania slovenskosti aj kultúrno-spoločenských udalostí v živote Slovákov v Rumunsku.
V rámci osláv 200. výročia osídľovania Novej Huty pripravila miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku hodnotný kultúrno-spoločenský program pre domácich obyvateľov – miestnych Slovákov i Rumunov a hostí. Počas sobotňajšieho i nedeľňajšieho popoludnia vystúpilo v novom miestnom prírodnom amfiteátri viacero kvalitných folkloristických formácií a ľudových telies. Folklór bol dominantnou súčasťou osláv, ktoré z aspektu kultúry Huťanov potvrdili ich príklon k dedičstvu predkov. Počas slávnostných dní dominovala slovenčina, v rámci pozitívnych vzájomných vzťahov slovenskej menšiny k väčšinovému rumunskému národu a z úcty k návštevníkom moderátori podujatia konferovali program dvojjazyčne, čo prispelo k žičlivej, pritom aj príjemne emotívne podfarbenej atmosfére osláv.
Ich súčasťou bolo aj významné otváracie podujatie výročného slávnostného víkendu – otvorenie výstavy Slovacia – Slovensko, ktorú v rámci Tvorivej dielne Sinteu – Nová Huta v roku 2013, aj s vtedajšou finančnou podporou ÚSŽZ, realizovali študenti Vysokej školy výtvarných umení – Katedry fotografie a nových médií v Bratislave. Kurátori výstavy Pavel Choma a Martin Kleibl prijali pozvanie organizátorov na mimoriadne podnetnú umelecko-dokumentárnu fotografickú výstavu a spoločne s ďalšími piatimi účastníkmi Tvorivej dielne ju slávnostne prezentovali obyvateľom Novej Huty a hosťom slávností.
Udalosť poctili aj politickí a štátni predstavitelia žúp Salaj a Bihor, zástupcovia samospráv okolitých obcí, dôstojný rámec oslavám dodala aj prítomnosť pozvaných hostí zo Slovenska – starostov partnerských obcí z Terchovej, Igramu a Kráľovej pri Senci. Významným aktom počas sobotňajšieho programu bolo odhalenie pamätnej tabule dokumentujúcej príchod prvých Slovákov do súčasnej lokality Novej Huty pred 200 rokmi. Tabuľa je pôsobivo zakomponovaná do kamenného monolitu pred miestnym Domom kultúry.
Domáci organizátori prezentovali centrum kultúry v Novej Huti doslova v novom šate, keďže aj vďaka fondom získaným z EÚ je zrekonštruované a vynovené, pripravené slúžiť kultúrno-spoločenskému vyžitiu sa Huťanov. Po odhalení pamätnej tabule sa účastníkom osláv prihovoril Adrián Miroslav Merka, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Vo svojom prejave upriamil pozornosť na kontext historického významu príchodu Slovákov do tejto oblasti v nadväznosti na úsilie mnohých generácií, vrátane súčasnej, o zachovanie dedičstva predkov a rozvíjanie slovenskosti vo všetkých jej formách a prejavoch.
Počas kultúrno-spoločenského programu, ktorý domáci organizátori z obce Nová Huta (pozornosť si zasluhuje vklad nového starostu Benedeka Lašaka, ktorý vo funkcii od júna 2016 vystriedal mimoriadne príčinlivého a pre obec záslužného rímskokatolíckeho farára miestnej farnosti Gustáva Alberta) s obetavosťou pripravili na patričnej spoločenskej i umeleckej úrovni, vystúpili o. i. aj honorárny konzul SR v Rumunsku a hutiansky rodák Miroslav Jabloncsik z mesta Salonta, ktorý predniesol pozdravný list JE Jána Gábora, veľvyslanca SR v Bukurešti, ako aj pracovníčka ÚSŽZ Milina Sklabinská, ktorá pozdravila účastníkov slávnosti aj v mene predsedu ÚSŽZ Jána Varša.
V nedeľu, v druhý deň osláv, sa konala v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda sviatočná sv. omša, ktorú celebroval miestny farár Gustáv Albert. Do posledného miesta zaplnený Boží chrám bol potvrdením skĺbenia života tunajších Slovákov s cirkvou, zohrávajúcou aj skrze osobnosť Gustáva Alberta mimoriadne dôležitú rolu v rámci zveľaďovania slovenskosti v Novej Huti a okolí. Slávnosti vyvrcholili v nedeľu popoludní skrátenou verziou kultúrneho programu z predchádzajúceho dňa.
Udalosť 200. výročia osídlenia Novej Huty Slovákmi z Horného Uhorska mala významný ľudsko-emotívny a sociálno-spoločenský význam pre slovenskú menšinu v Bihore. Podujatia boli organizované aj vzhľadom na objektívne podmienky, ktoré Huťania na tieto príležitosti majú, na vysokej úrovni, aj vďaka neúnavnému kultúrnemu pracovníkovi v obci Štefanovi Calamarovi a miestnej organizácii DZSČR. Úprimná vďaka im všetkým za zážitok nadlho sa usadivší v individuálnych spomienkach účastníkov a ich pomyselných symbolických návratoch do kraja našich vľúdnych, pozorných a pohostinných Slovákov!
Slováci v Novej Huti
Obec Nová Huta (Sinteu) sa nachádza v severnej časti Plopišských vrchov v severozápadnej časti Rumunska, približne 60 km od župného mesta Oradea (smerom na severovýchod po štátnej ceste DN1H spájajúcej mestá Alesd a Simleu Silvanieei). Je jednou z najväčších a z historického i kultúrno-spoločenského hľadiska aj jednou z najvýznamnejších lokalít Slovákov v Rumunsku. Vrchy Plopisului a Ses sú súčasťou Západných Karpát, ktoré predstavujú rozsiahle hrebene zložené z kryštalických útvarov situovaných medzi údolím Crisului Repede a Bazinul Barcaului. Na severozápade týchto vrchov sa rozprestiera obec Nová Huta zložená zo štyroch dedín – Nová Huta, Židáreň, Stará Huty, Zachotár.
Prví Slováci prišli do tejto oblasti začiatkom 18. storočia z Horného Uhorska – z regiónu Šariš, Orava, Zemplín, Kysuce a z Gemeru. V rokoch 1830 – 1840 postavil biskup Ferenc Lajcsák v blízkosti sklární súčasný kostol, ktorý sa stal centrom osady. Vystavaný bol obyvateľmi a dobrovoľníkmi z darov veriacich z kameňov a zeminy, architektúra kostola bola jednoduchá. Chrám je zasvätený slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy.
Následne sa v roku 1831 zrodila v osade Nová Huta škola rímskokatolíckeho vierovyznania s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Medzi dvoma svetovými vojnami v 20. storočí sa tu už sformovala škola výlučne s vyučovacím jazykom slovenským. V súčasnosti je v Novej Huti osemročná základná škola s vyučovacím jazykom slovenským.
Slováci v obci Nová Huta si zachovali svoje rímskokatolícke vierovyznanie, jazyk a živú reč, ktorú zveľaďujú v ľudových tradíciách, folkloristike, speve a prináležitosti ku koloritu vrátane ľudového kroja. Slováci v súčasnosti ochraňujú staré obyčaje, ktoré sa v kraji zachovali ešte pred ich príchodom do tejto hornatej oblasti. A tak z tohto pohľadu i dnes patria k najvýznamnejším každoročným tradičným oslavám a sviatkom oblievačka na Veľkú noc, zemiaková zábava či vianočné spievanky a iné sviatosti viazané na ročné obdobia či udalosti v cirkevnom kalendári.
* * *
Do Rumunska prišli Slováci v dvoch etapách. V prvej sa usadili v roku 1778 v okolí Nadlaku, v druhej v roku 1782 prišli do žúp Bihor a Salaj. Podľa sčítania v roku 1890 žilo na území dnešného Rumunska 38 624 Slovákov, v roku 1910 to bolo už 42 674. Po druhej svetovej vojne mnoho Slovákov (asi 21-tisíc) sa vrátilo do Československa. Dnes v Rumunsku žijú ako kompaktne osídlená menšina v župách Arad, Bihor a Salaj. Je ich zhruba – podľa odhadov Slovákov v Rumunsku – 21-tisíc, podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva v roku 2011 ich bolo 17 199. Najviac ich žije pritom práve v oblasti hornatej župy Bihor, kde sa rozprestiera aj Nová Huta s pridanou ľudskou a sociálno-ekonomickou hodnotou ďalších troch usadlostí s významnou slovenskou identitou. A tak aj preto, ak sem raz v tom najlepšom „zablúdite“, určite vás krásnou slovenčinou osloví niektorý z okolo šiestich tisícok Slovákov…
Ľudo Pomichal