Naše dejiny

Do očí sa nám prach

jak spánok lepí.

Do uší hučia ako cepy

dejiny.

 

Tak z dediny do dediny

sme šli už dávno predtým.

Hľadali sídlo

aj polia neviny.

 

Nie hľadať začiatok si v jame,

kde blato modeluje nový dom,

si ale čiarať tiene dávno známe

tu, v prapočiatku slova SOM,

a pretrvať tak rozprávkou

pod čelom.

 

Takže prelom,

čas, tie naše premeny…

 

Lebo väznení

na oji obzora sme seba našli ešte.

Trváme ako na cestách prach.

 

Naše dejiny sú žeravé kliešte

v predstavách…