Kultúrny systém zahraničných Slovákov je súbor rozvetvených, komplexných a navzájom sa prelínajúcich oblastí kultúry, do ktorého nepochybne patrí aj oblasť žurnalistiky, ktorú si krajania pestujú a rozvíjajú cieľavedome, keďže si uvedomujú význam napĺňania práva na informovanie v materinskej reči. Obľúbeným druhom slovenského krajanského novinárstva odjakživa bol kalendár ako populárna ročenka, ktorá informuje, vzdeláva a zabáva. V spoločenstve Slovákov roztrúsených po celom svete o týchto ročenkách možno hovoriť ako o fenoméne, lebo ju vydávajú alebo vydávali takmer na každom svetadiele, kde sa Slováci dostali, začnúc od Európy, po zámorie. Slovenskí čitatelia kalendáre majú ako soľ nad zlato, lebo je v nich zakotvená slovenskosť, slovenská identita, jazyk, dedičstvo našich predkov, ale aj súčasnosť obohatená kultúrou, novými vedomosťami a znalosťami.
Vydávanie kalendárov v slovenskom milieu má dlhú kultúrnu tradíciu. „Od polovice 19. storočia až po súčasnosť vychádzali a vychádzajú slovenské ročenky – kalendáre nie iba na Slovensku, ale aj vo svete,“ uvádza Vladimír Valentík, vydavateľ a publicista vo vstupnom texte najnovšej publikácie – kalendára, ktorý však nie je iba náš, slovenský vojvodinský. Ide totiž o Slovenský svetový kalendár (SSK), ktorý vyšiel na sklonku októbra, keď aj 28. októbra v Bratislave mal premiéru počas Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.
IDEA ZRELA DVA ROKY
Idea vydať slovenský kalendár, ktorý bude adresovaný všetkým Slovákom vo svete, nevznikla iba prednedávnom. Zrela totiž dva roky, ako vysvetľuje šéfredaktor Valentík: „Pokus vydávať populárnu ročenku pre všetkých Slovákov vo svete vznikol pri príležitosti pripomínania si deväťdesiat rokov založenia dvoch slovenských dolnozemských kalendárov: Čabianskeho v Maďarsku a Národného v Srbsku. Vzácna žena Anna Ištvánová (1955 – 2014) pri tej príležitosti organizovala v Békešskej Čabe konferenciu a príspevky, ktoré na nej odzneli, rozhodla sa spolu s nami prezentovať nie v zborníku, ale vo Svetovom kalendári Slovákov.“
Prvý ročník Slovenského svetového kalendára, ktorého zakladateľom a šéfredaktorom je spomínaný Vladimír Valentík, neúnavný vydavateľ, dobrý znalec vydavateľských a publicistických pomerov Slovákov v zahraničí, a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková-Bagľašová, sa predovšetkým venovali mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, vo svojom príhovore v Slovenskom svetovom kalendári náležite definoval cieľ a poslanie tohto kalendára, ktorý sa odzrkadľuje v prehlbovaní a rozširovaní informácií o Slovákoch a rodákoch žijúcich v zahraničí. „Tieto môžu byť užitočné z hľadiska vzájomnej komunikácie a nadväzovania pragmatickej spolupráce medzi krajanskými spolkami a združeniami v šírom svete v oblasti vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií,“ píše Varšo v príspevku pod názvom Slovenskému svetovému kalendáru na rok 2017.
V tejto publikácii okrem toho, že obsahuje kalendárium na rok 2017, je aj množstvo príspevkov o spolkoch a organizáciách našincov v celom svete nasýtených historickými, demografickými a kultúrno-spoločenskými informáciami zo všetkých oblastí, v ktorých sú Slováci mimo pravlasti činní v snahe zachovávania slovenskej identity.
SLOVÁCI, SLOVENSKO, KRAJANIA
Rozdelený je do štyroch kapitol: – Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Najobsiahlejšia je druhá kapitola, ktorá obsahuje podkapitoly, textuálne a fotograficky stvárňujúci kultúrno-spoločensky organizovaný život Slovákov v Argentíne, Austrálii, na Cypre, v Česku, Čiernej Hore, Francúzsku, Chorvátsku, Kanade, Maďarsku, na Malte, v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Švajčiarsku, Švédsku, na Ukrajine, v USA a vo Veľkej Británii. Také široké územné zastúpenie si logicky vyžiadalo aj široké spektrum autorov, redakčných spolupracovníkov, ktorých v prvom ročníku SSK bolo až 37, nepočítajúc osobnosti, ktoré boli rozličnými spôsobmi hnacím motorom publikácie – Vladimír Valentík, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Ján Varšo či Vladimír Sklaský.
Významnou časťou, resp. kapitolou SSK je aj tá pomenovaná Krajania na Slovensku. V nej sa z pera Jána Varšu približuje činnosť a poslanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Zuzana Pavelcová všeslovenským čitateľom približuje Krajanské múzeum Matice slovenskej v Bratislave, ktoré svoje úlohy plní na viacerých úsekoch, a to na poli jazykových, kultúrnych a duchovných stykov, vedy, výskumu a spracovávania dokumentácie. Zvlášť možno oceniť prehľad a popis krajanských kultúrnych podujatí na Slovensku v rovnomennom príspevku Krajanské kultúrne podujatia na Slovensku autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Táto autorka čitateľom pozornosť upriamuje na Pamätný deň zahraničných Slovákov v Bratislave, Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor na Detve, Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach, podujatie Zahraniční Slováci na Heľpe, Kongres slovenských spisovateľov a na Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.
Ročenka, šíriaca predovšetkým spolupatričnosť medzi všetkými Slovákmi, vyšla pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetového združenia Slovákov v zahraničí a za finančnej podpory ÚSŽZ a Výboru pre informovanie NRSNM. Má prívlastok historická a nielen preto, že je prvá, že teda popisuje vývoj niečoho v minulosti až po mapovanie súčasnosti, ale aj preto, že je v dejinách bližšieho spoznávania sa Slovákov na celom svete veľmi dôležitá, že má svoju váhu. Aj tú duchovnú.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
Recenzia bola zverejnená v Hlase ľudu, č. 48, s dátumom 26.11.2016.