Povedali o kalendári (2018) – Jozef Leikert

Jozef Leikert

Rád si spomínam, ako som počas štúdia na vysokej škole býval na internáte a priatelil sa s krajanmi z bývalej Juhoslávie, Poľska, Rumunska a Maďarska.

Mojím najbližším kamarátom bol Juraj Bartoš z Vojvodiny, s ktorým som istý čas chodil do jedného ročníka na žurnalistike. Vždy, keď prišiel z domu (Hložian) domov (na Slovensko), priniesol nielen dobrý koňak, tradičnú klobásu a pre moju mamu vegetu, ale aj rôzne časopisy a knihy, ktoré vydávali vojvodinskí Slováci. Tešil som sa najmä na časopisy Nový život, Vzlet, Hlas ľudu, ale aj na Ľudový kalendár, ktorý sa dal čítať dlhšie. Vždy som sa z neho veľa dozvedel o krajanoch a keď som ho prečítal, zobral som ho domov rodičom.

Podobné kalendáre vydávali krajania v Poľsku, v Maďarsku, na Ukrajine, dokonca aj v ďalekej Amerike, Argentíne, Austrálii. Ale tie z ďalekého sveta sa mi nikdy nedostali do rúk. Po roku 2002 ma vždy potešil aj Martin Prebudila, keď mi priniesol Pazovský kalendár, na ktorý bol veľmi pyšný.

Ku kalendárom – najstaršiemu ľudovému čítaniu mám zvláštny vzťah. Moja stará mama, ku ktorej sme so sestrou chodievali na prázdniny a často aj na víkendy, mala vo veľkom prútenom kufri odložené staré Pútniky svätovojtešské, ale aj Tranovského evanjelické kalendáre. Sem-tam nám nejaký kalendár požičala, veď boli v ňom aj články pre deti, na ktorých som sa učil čítať. Starká kalendáre ochraňovala ako oko v hlave, pretože za hlbokého socializmu kresťanské kalendáre u nás takmer nevychádzali.

Aj preto som veľmi rád, že z podnetu môjho dobrého priateľa Vladimíra Valentíka začal vychádzať Slovenský svetový kalendár, ktorý priamo či nepriamo nadväzuje na tradíciu najstarších slovenských kalendárov. Pred rokom som na Bibliotéke v Bratislave dostal od Vlada Slovenský svetový kalendár a na etapy som si čítal o krajanoch a ich združeniach vo svete. Bolo to milé a poučné čítanie.

Podobný kalendár vychádza aj na rok 2018. Čo mu zaželať? Dobých autorov, pekné články a vďačných čitateľov. Je viac než potešiteľné, že naši krajania majú o čom písať a čím sa pochváliť. A my si radi prečítame, čo sa im podarilo, ale aj s čím zápasia a aké majú starosti.

Píšte o svojom živote čo najviac, milí krajania, sme na vás pyšní a máme vás radi. Slovensko vás potrebuje, ako vy potrebujete Slovensko.

Tento záznam bol publikovaný v Recenzie . Uložiť odkaz do záložiek.