Keď sa v rámci osláv 60 rokov vydávania časopisu Slovákov v Poľsku uvádzal do života Slovenský svetový kalendár, prekvapilo ma, že je to vlastne kniha. Človek by očakával skôr kalendár, aký si vešiame na stenu alebo pokladáme na pracovný stôl či kuchynskú linku. Šéfredaktor Vladimír Valentík síce prisvedčil, že by sme publikáciu mohli nazvať ročenkou alebo almanachom, ale zámerne je to kalendár, nielen kvôli tomu, že obsahuje kalendárium, ale hlavne preto, že vychádza zo silnej tradície vydávania podobných ročeniek-kalendárov už v minulosti.
Vladimír Valentík je riaditeľom Slovenského vydavateľského centra a predsedom Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku, kde v roku 1997 po prvýkrát zostavoval národný kultúrny kalendár. Táto publikácia bude čoskoro oslavovať storočnicu, vychádzať začala na prelome rokov 1919 a 1920. Avšak podobné kalendáre sa medzi Slovákmi tešia obľube už od polovice 19. storočia, vychádzali ešte v predspisovnej slovenčine. Ujali sa hlavne v USA, Argentíne, Maďarsku a dnešnom Srbsku. Na Slovensku sa napríklad kalendár s názvom Domová pokladnica tešil masovej popularite, bolo to poučno-zábavné čítanie, prinášajúce zaujímavosti zo sveta, informácie z domova, najčastejšie z poľnohospodárstva. Dnes by sme ho zaradili k magazínom rodinného typu.
Idea vydať svetový kalendár vznikla v Békešskej Čabe, kde v roku 2010 vtedajšia riaditeľka Slovenského domu organizovala malú konferenciu pri príležitosti jubilea ich národného aj čabianskeho kalendára. Hovorilo sa tiež o tradícii slovenských kalendárov, z konferencie sa mal vydať zborník. Vladimír Valentík hovorí: „Zborník chcel byť zároveň svetovým kalendárom, ale obsahovo nebol, skôr by som ho označil za dolnozemský. Obsahoval 5-6 referátov z konferencie a zvyšok bolo to, čo sme mali uložené v našich počítačoch. Ani som netušil, že to všetko bude zverejnené… Potom prešlo niekoľko rokov. Hoci sa nám to zdalo ako dobrý nápad, nikto nad tým seriózne nerozmýšľal. No potom som v jednom momente pochopil, že práve internet je jednou zo základných podmienok vydávania svetového kalendára. A tak som sa rozhodol, že do toho pôjdem. Od začiatku spolupracujem s profesorkou slovenského jazyka a literatúry Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou, ktorá dlhé roky pracovala na dokumentačnom oddelení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. A hoci teraz už dva roky žije na Slovensku, v tejto kombinácii to funguje veľmi dobre, každý využívame svoje kontakty v rôznych krajinách. Mnohých predsedov krajanských komunít poznám už roky a s ďalšími som sa zoznámil práve pri zostavovaní kalendára. Priznám sa, že som ani neočakával až takú odozvu a ústretovosť. Môžem povedať, že túto publikáciu dnes dokonca robím rýchlejšie a s väčšou radosťou ako kalendár, čo zostavujem pre Slovákov v Srbsku. Mám oveľa väčší okruh potenciálnych spolupracovníkov, ktorý sa stále rozširuje.“
Prvý Slovenský svetový kalendár mal svoju predpremiéru na Belehradskom knižnom veľtrhu, oficiálne bol uvedený do života 28. októbra 2016 na Stálej krajanskej konferencii v Bratislave, ktorú organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do jeho prípravy sa zapojili prispievatelia z 20 krajin. Šéfredaktor dodáva: „Som spokojný s tým, ako sa to vyvíja. Pre druhý ročník som oslovil pár literátov, spisovateľov, národopiscov aj vedeckých pracovníkov. Vlani nám pekné veršíky napísal Ľubomír Feldek a zaujímavý príbeh stretnutia so Slovákom v Indii nám poskytol Gustáv Murín. Tohto roku máme zas od neho vydarený príbeh o jednej slovenskej rodine v Mexiku… Kalendárium sme sa v minulom ročníku pokúsili spestriť– k jednotlivým mesiacom sme pridali fotografie dvanástich sakrálnych stavieb z miest v dvanástich krajinách sveta, kde sa omše konajú v slovenčine. V tomto roku sa mi podarilo zrealizovať moju srdcovku (Vladimír Valentík je autorom početných kníh z oblasti dejín a súčasného stavu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov – pozn. redakcie) – pripravili sme malú „výstavu“ dvanástich slovenských profesionálnych výtvarníkov z dvanástich krajín sveta, čo je potenciálny základ pre jednu skutočnú výstavu v budúcnosti. Nosnou časťou kalendára ostáva rubrika Slováci vo svete podľa jednotlivých krajin.“
Slovenský svetový kalendár na rok 2019 vyšiel v klasickej tlačenej forme, v mäkkej väzbe, v počte 500 kusov. Má aj vlastnú webstránku, a tak si v ňom môžu listovať Slováci na celom svete. Na rozdiel od tlačenej formy na internete sú fotografie farebné. Podieľalo sa na ňom takmer 100 spolupracovníkov z 30 krajín a Slovenska. Po prvýkrát je v ňom predstavený aj Rakúsko-slovenský kultúrny spolok v príspevku od Miriam Spring. Ilustračné fotografie z našich spolkových podujatí poskytla redakcia Pohľadov. Kalendár bol pokrstený v Novej Belej ovsom. Redaktorka časopisu Slovákov v Poľsku Milica Majeriková-Molitoris: „Rozmýšľali sme, čo je spoločné pre všetkých Slovákov. Zhodli sme sa na tom, že v minulosti to boli väčšinou roľníci. Všade si síce pestovali niečo iné, ale krstilo sa u nás v Poľsku, preto sme vybrali plodinu, ktorá dávala tunajším ľuďom obživu pre nich i pre dobytok a pomáhala im prežiť. Prostredníctvom nej želáme kalendáru, aby sa i naďalej rozrastal a bol pre všetkých Slovákov.“ A Vladimír Valentík na záver dodáva: „Rakúsko je zastúpené prvýkrát. Verím, že budeme i naďalej spolupracovať a že aj vďaka novým kontaktom žiaden ďalší Slovenský svetový kalendár bez Slovákov v Rakúsku nevyjde!“
Ingrid Žalneva