Súčasný kultúrny a spoločenský život Slovákov v obci Jánošík K 200. výročiu sťahovania Slovákov do Jánošíka

Katarína Mosnáková-Bagľašová

Vedeli ste, že existuje obec, ktorá má číry slovenský názov – Jánošík? A predstavte si, nenachádza sa na Slovensku. Umiestnená je cca 600 km južne od hraníc Slovenska a iba 75 km od Belehradu – hlavného mesta Srbska. Keď ju však v roku 1810 zakladal gróf Filip Šándor, patrila do veľkej habsburskej monarchie, územie dnešnej Vojvodiny postupne osídľovali Slováci už od roku 1745.

Do Jánošíka (vtedy Šandorfalva/Šándor) prišli Slováci v roku 1823 prevažne z Nitrianskej a Novohradskej župy. Zaoberali sa ťažením liadku, vďaka čomu získali pozemky na výstavbu domov. Podľa prvého súpisu z roku 1827 žilo tu 316 katolíkov, 132 evanjelikov a 13 kalvínov. Roku 1839 sa sem prisťahovalo 22 rodín z Hajdušice a roku 1841 aj väčší počet Slovákov – katolíkov z obce Brešte v dnešnom Rumunsku.

Slováci sa hneď od začiatku starali o svoj duchovný život a vzdelávanie detí. Obyvatelia si v roku 1857 vybudovali školu, v ktorej sa okrem vyučovania konali aj služby Božie, kým nevybudovali evanjelický kostol v roku 1884. Koncom 19. storočia továreň na výrobu pušného prachu, tzv. Šalitrana, ktorá zamestnávala väčšinou Šándorčanov, skončila s prevádzkou a mnohí zostali bez práce. Bol to dôvod, prečo sa obyvatelia začali intenzívnejšie zaoberať poľnohospodárstvom. Ďalšia zásadná zmena v oblasti zamestnania nastala v 50. rokoch minulého storočia, keď sa v chotári obce začala ťažiť ropa. Mnohí občania získali novú prácu a začala sa modernizácia dediny – vystavali zdravotnícke stredisko, budovu pošty, kultúrny dom, vyasfaltovali sa cesty a dedina bola plynofikovaná. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola vybudovaná nová telefónna ústredňa a od roku 2009 Jánošíčania majú kanalizačnú sieť.

Dnešné meno obec získala v roku 1947 (ešte predtým, v rokoch 1922 – 1947, sa obec menovala Slovenský Alexandrovec). Prečo si zvolili práve názov Jánošík a kto bol jeho krstným otcom, zatiaľ nie je známe, ale predpokladá sa, že obyvatelia chceli v tomto multietnickom prostredí (okres Alibunár je primárne srbský, z jednej strany Jánošíka je rumunská dedina, z druhej maďarská) naznačiť jej slovenský pôvod.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2012 v Jánošíku žilo spolu 966 obyvateľov, z čoho bolo 49 Srbov a 866 Slovákov.

 

Kultúrny život

Zásadná zmena v oblasti kultúry a rozvoja spoločenského života nastala v 80. rokoch minulého storočia, keď bol v obci vybudovaný Dom kultúry. Rozprúdila sa tu najmä folkloristická činnosť, začali sa intenzívnejšie nacvičovať ľudové tance, spevy a zachovávať predmety z oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Oficiálne založenie Kultúrno-umeleckého spolku Jánošík bolo v roku 1993 a odvtedy až do roku 2015 táto organizácia prakticky zastrešovala takmer celý kultúrny život obce, usporadúvala lokálne, ale aj celomenšinové podujatia a bola spojivom medzi Srbskom a Slovenskou republikou (významná bola spolupráca s mestom Myjava, vďaka ktorej sa realizovali niektoré významné kultúrne, ale aj investičné projekty). Spolok sa podpísal aj pod vydanie dvoch CD nosičov so slovenskými ľudovými piesňami: Široko ďeľako (2003) a Veď to pekňje časi bívali (2011). Zo sólistov vynikli najmä rozhlasové speváčky Zuzana Đukićová a Katarína Mosnáková, ktoré obec ovenčili mnohými cenami a uznaniami z domácich a zahraničných festivalov a vydali niekoľko CD nosičov.

Po umlčaní činnosti KUS Jánošík sa začali zakladať, resp. obnovovať niektoré menšie združenia, ale boli aktívni aj jednotlivci, ktorí sú dnes nositeľmi kultúrneho a spoločenského života obce.

 

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Jánošíku

Okrem duchovných aktivít sa Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Jánošíku aktívne zapája a sám iniciuje aj niektoré kultúrne a spoločenské diania v obci. Stalo sa to najmä od roku 2006 po príchode pána farára Slađana Daniela Srdića, ktorý rozbehol mnohé investičné, ako aj kultúrne projekty.

V chráme Božom sa uchovávajú mnohé vzácne sakrálne predmety, z ktorých treba spomenúť predovšetkým pôvodný oltárny obraz zadovážený hneď po výstavbe kostola v roku 1884. Autorom olejomaľby, ktorá znázorňuje ukrižovanie Ježiša Krista, je pravdepodobne uhorský maliar Anton Haan. Vzácnou kultúrnou pamiatkou je aj organ staviteľa Gyula Hubmanna z roku 1902. Skriňa je vyrobená v neogotickom štýle s lomenými oblúkmi nad píšťalami a keďže nástroj nezasiahla rekvirácia píšťal, všetky sú pôvodne zachované. V roku 2011 prebehla komplexná rekonštrukcia nástroja. Pri príležitosti 200. výročia založenia dediny v roku 2010 v kostole odhalili pamätnú tabuľu venovanú všetkým tu pôsobiacim kňazom.

V rámci cirkevného zboru bol v roku 2009 založený Spevácky zbor, ktorý okrem duchovných piesní spracúva aj skladby vlastenecké a zborové. Ich umeleckou vedúcou bola zborová kantorka Zuzana Đukićova a dnes zbor vedie Ľuboslava Tomečeková.

V roku 2013 sa cirkevný zbor podpísal pod vydanie knihy Slováci v Jánošíku. Autormi rozsiahlej monografie mapujúcej najmä dejiny obce sú Ján Babiak a Slađan Daniel Srdić.

Okrem toho cirkevný zbor sa zapája aj do iných aktivít v obci a na svojej pôde, v kostolnej záhrade, už niekoľko rokov organizuje Detský letný tábor, ktorý každoročne priláka pekný počet detí nie iba z Jánošíka, ale i z okolitých obcí. Tábor spoluorganizuje so Slovenským kultúrnym klubom za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

 

Základná škola T. G. Masaryka

Na Základnej škole T. G. Masaryka sa na oboch stupňoch vyučuje v slovenskom jazyku. Škola za posledné desaťročie prešla kompletnou rekonštrukciou a to predovšetkým vďaka snahe riaditeľky Zuzany Halabrínovej. Škola okrem bežnej výučbovej činnosti ponúka aj rôzne krúžky pre deti a mimoškolské aktivity. V roku 2008 obnovili prácu detské tanečné skupiny, ktoré v rokoch 2010 a 2011 získali prvú cenu na obecnej prehliadke a postúpili do zónovej prehliadky v Pančeve. Staršia tanečná skupina sa zároveň v roku 2010 stala laureátom Zlatej brany v Kysáči, čo bol jej doposiaľ najväčší úspech. Škola organizuje príležitostne aj divadielka, kultúrno-umelecké programy, posedenia so spisovateľmi a pod.

V jej objekte sa nachádza školská knižnica s fondom 4500 kníh. Zaujímavosťou školy sú dva kútiky: etno-kútik, v ktorom sa uchovávajú staré ľudové predmety z minulosti Jánošíčanov, a historický kútik, ktorý deťom a návštevníkom školy predstavuje osobnosť Tomáša Garika Masaryka, podľa ktorého je škola pomenovaná, a poskytuje aj údaje z dejín dediny a školy.

 

Spolok žien Jánošíčanka

Jedna z najaktívnejších organizácií na poli kultúry v súčasnosti je Spolok žien Jánošíčanka. Založený bol v roku 2009 s cieľom zachovávať a šíriť rôzne prejavy tradičnej ľudovej kultúry Slovákov z tohto prostredia. Venujú sa najmä tradičnej gastronómii, zachovávaniu ľudového odevu a tradičných predmetov, organizovaniu kultúrnych podujatí a edukácii detí a mládeže. Pre svoje potreby, ako aj rôzne aktivity majú upravenú spoločenskú miestnosť, tiež si nainštalovali stálu expozíciu tradičného odevu a nábytku a v súčasnosti prebieha aj úprava nádvoria. K ich najznámejším podujatiam patrí Deň višní, kde privítajú veľký počet návštevníkov a hosťujúce spolky a spoločne ponúkajú višňové výrobky z ich dielne, ako sú višňové koláče, torty, zaváraniny, lekvár, likér, pálenku a pod. V programe nechýba ani kultúrno-umelecký program. Podujatie sa koná každoročne začiatkom júla. Predsedníčkou spolku je Miluška Chrťanová.

 

Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku

Po obnovení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii v roku 1990 začali sa po jednotlivých slovenských obciach obnovovať, resp. zakladať miestne odbory. V Jánošíku sa to stalo v roku 1994, no činnosť tejto organizácie bola viac-menej sporadická. K významnejším podujatiam patrila organizácia 180. výročia založenia obce pod vedením vtedajšieho predsedu Martina Listmajera. Zmena nastala v roku 2014, keď bol za predsedu zvolený Pavel Kríž a po ňom v roku 2017 Jozef Omasta[1]. Matičiari si od tej doby zrekonštruovali miestnosti Domu kultúry na svoje aktivity a aktivity iných organizácií, začali realizovať rôzne projekty a zapájať sa do existujúcich podujatí v dedine, ktoré majú za cieľ zachovávať a rozvíjať identitu a kultúru Slovákov v tomto prostredí. Dnes ich najznámejším podujatím je matičný maliarsky tábor (alebo výtvarná kolónia), kde sa zúčastňujú amatérski maliari zo širšieho okolia. Po piatich rokoch podujatia sa zozbieral pekný počet výtvarných diel, ktoré sú stálou expozíciou tejto organizácie.

 

Etnodom Zuzany Kolárovej

Návštevníci Jánošíka si od roku 2009 môžu pozrieť tzv. etnodom, v ktorom sa zhromažďuje, uchováva a vystavuje zbierka tradičných ľudových predmetov (nábytok, odev, náčinie, náradie, staré fotografie, knihy a i.). Milovníci suvenírov tu nájdu aj rôzne ručné práce, výšivky, ozdobené fľaše a rozličné ľudovoumelecké výrobky. Dušou domu je majiteľka Zuzana Kolárová, ktorá sprevádza hostí a v autentickom podaní predstaví vystavené predmety, zaspieva niektorú-tú ľudovú pesničku a porozpráva zaujímavé príbehy z minulosti dediny.

 

Sklárska dielňa Martina Kolárika

Útla, no bohatá sklárska dielňa Martina Kolárika ponúka návštevníkom obhliadku a kúpu ručne brúsených fliaš, nástenných hodín a iných sklených výrobkov, na ktorých sú znázornené motívy slovenského folklóru, náboženstva, ženskej krásy, banátskej prírody a predovšetkým motívy dediny Jánošík. Každá fľaša má svoj príbeh, ktorý majster s nadšením prítomným vyrozpráva a popritom ukazuje techniku sklárskeho umenia, približuje návštevníkom ručne vyrobené prístroje, pomocou ktorých svoje unikáty zhotovuje. Jeho práce zdobia mnohé domy v Srbsku, ale aj vo Francúzsku, v Nemecku, Austrálii, na Slovensku a v iných krajinách sveta.

 

Publicista Martin Listmajer

Publicista, bývalý riaditeľ Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku (1944), pedagóg na dôchodku a kultúrny dejateľ Martin Listmajer je autorom niekoľkých kníh týkajúcich sa dediny Jánošík: Osada Jánošík z môjho uhla, Prečo si sa mladá vydávala… (zvyky, obyčaje a piesne v Jánošíku), Šport a športovci Jánošíka 1937 – 2017, Komu sa nelení, tomu sa zelení (Remeslá a poľnohospodárske práce Jánošíčanov v minulosti)…

Už roky je dušou kultúrneho a spoločenského života v dedine, kedysi aj veľmi vášnivý športovec a osvetový pracovník. Bol člen Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, niekoľkokrát aj predseda organizačných výborov významných podujatí a jubileí v Jánošíku a osobnosť zaslúžilá o rozvoj dediny.

 

Spisovateľka a folkloristka Katarína Mosnáková-Bagľašová

Aj keď v Jánošíku už dlho nežije, predsa svoje rodisko, najmä na poli literatúry a folkloristiky, neustále prezentuje Katarína Mosnáková-Bagľašová. Je autorkou 6 kníh pre deti, 2 zbierok básní, editorkou 2 rozsiahlych monografií (Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ÚKVS, Nový Sad, a Horehronské dni spevu a tanca – 55 rokov, SOS, Banská Bystrica) a zostavovateľkou ďalších publikácií, zborníkov, ročeniek a časopisov. Pracovala v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a v súčasnosti pôsobí v Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici. Skúma, tvorí a interpretačne pôsobí aj na poli folkloristiky tak vo Vojvodine, ako i na Slovensku.

 

Iné spolky a jednotlivci

V Jánošíku pôsobia aj rôzne spolky: poľovnícky, rybársky, športový a spolok penzistov. Okrem toho pôsobia tu aj výtvarní amatéri, medzi ktorými vynikajú Anna Šterbová a Anna Češková, ktorá namaľovala aj oltárny obraz v evanjelickom chráme Božom v Jánošíku. Z mladších šikovných výtvarníkov vyzdvihneme najmä prácu Vinony Dudkovej.

 

Použitá literatúra:

HUDEC, Vladimír: Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku. In: Hlas ľudu, ročník 78, č. 12. Vydavateľstvo NVU, Nový Sad 2021. s. 52

HUDEC, V. Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku. In: Hlas ľudu, ročník 78, č. 12. Nový Sad: 2021. s.52.