Aktivity na obnovení MSJ

Je známe, že Matica slovenská v Juhoslávii bola založená na Národných slávnostiach v Petrovci v dňoch 14. a 15. augusta 1932, avšak jej pôsobenie nebolo kontinuitné. Z rôznych príčin bolo prerušované, takže v prvých dvoch obdobiach svojej existencie Matica aktívne pôsobila iba 12 rokov (v rokoch 1932 – 1941, a to prvých 9 rokov, s dozvukmi i počas vojny) a po oslobodení 3 roky (1945 – 1948). Svojráznou jej náhradou bolo založenie Spolku vojvodinských slovakistov (SVS) v Novom Sade (20. apríla 1969), ktorý s pozmeneným názvom pracuje dodnes. SVS si vytýčil v podstate priam identické ciele ako MSJ, avšak článkom 6 svojich stanov obmedzil členskú základňu podmienkou, že sa členom SVS môže stať „každý občan SFRJ bez ohľadu na národnostnú príslušnosť, ak sa odborne zaoberá slovakistikou“.

I keď sa návrhy obnoviť činnosť MSJ javili na Zimných stretnutiach SVS, i skôr, východiskový podnet k jej obnoveniu (hoci v podstate nepriamo) bol daný na zasadnutí rozšíreného predsedníctva Ochotníckeho divadla VHV scény v Petrovci 29. decembra 1989. Prítomní boli: Michal Spevák (predseda zhromaždenia divadla), Vladimír Lačok (predseda predsedníctva divadla), Ján Častven, Zuzana Častvenová, Ján Melich, Rastislav Struhár, Ondrej Brna, Ján Poniger, Samuel Čelovský, Milina Florianová, Viera Balážová a Pavel Čiliak. Predovšetkým sa hovorilo o roztrieštenosti slovenských kultúrno-umeleckých spolkov a o potrebe viesť jednotnú kultúrnu politiku. Schválené boli tri podstatné uzávery:

  1. Dať iniciatívu z tohto miesta založiť inštitúciu (Maticu alebo podobné), aby sa všetky činnosti v kultúre zoskupili a aby to bol legitímny predstaviteľ tak doma, ako aj v zahraničí. Vyhnúť sa politizovaniu, ale zaoberať sa kultúrou v rámci zákonných „regúl.“
  2. Pre túto ideu potrebujeme podporu inteligencie (slovenskej) a tiež od bázy – výrobcov.
  3. Do verejných prostriedkov informovania zaslať výzvu v podobe krátkej informácie (zopár bodov). Angažovať ľudí, aby sa pohlo – aj osobne viesť rozhovory a informovať ľudí. (Doslovný citát zo zápisnice z tohto zasadnutia písanej rukou, ktorú podpísali zapisovateľ J. Častven a predseda predsedníctva Divadla VHV scény v Petrovci V. Lačok – pozn. S. B.)

Zvolená bola „iniciatívna skupina“ v zložení: Michal Spevák, Milina Florianová, Vladimír Lačok, Ján Častven a Rastislav Struhár s uzáverom, že sa táto skupina má stretnúť 3. januára 1990 o 19. hodine v Divadle VHV. (Avšak táto skupina sa v stanovenom termíne nestretla. – pozn. S. B.)

Uvedená výzva z uzáveru pod číslom 2 bola zverejnená v Hlase ľudu z 13. januára 1990 v nasledujúcom znení: „Predsedníctvo Ochotníckeho divadla VHV scény v Petrovci na svojom zasadnutí v rozšírenom zložení 29. decembra 1989 analyzovalo doterajší stav, organizovanosť a pôsobenie v oblasti kultúry s prízvukom na divadelné ochotníctvo, majúc na zreteli transformácie, ktoré vyplývajú z predostretých predpisov v tejto oblasti. Záver tohto predsedníctva bol, že doterajšie inštitúcie, ktoré pôsobili v oblasti kultúry, nekládli dostatočný dôraz na väčšiu a komplexnejšiu organizovanosť v oblasti kultúry, vlastne spôsobili roztrieštenosť tak divadelnej, ako aj iných kultúrno-umeleckých činností. Mienime, že i napriek zlej hospodárskej situácii pre rozvíjanie týchto činností nebolo nadostač finančného pochopenia. Druhým, ešte pálčivejším problémom, s ktorým sa stretávame v tejto oblasti, je neadekvátna politika v celej oblasti kultúrno-umeleckých a osvetových činností.“

Na základe uvedeného Predsedníctvo podniká iniciatívu k založeniu INŠTITÚCIE (Zväz, Matica alebo iná forma v rámci organizácie Socialistického zväzu pracujúcich), ktorá by sa zaoberala celkovou politikou v oblasti kultúry a vzdelávania Slovákov, ako aj uskutočňovaním rovnoprávnosti národov a národností. Vyzývame všetkých občanov, spolky, inštitúcie a organizácie z oblasti kultúry a vzdelávania, aby túto iniciatívu zhodnotili a aby nás so svojimi pripomienkami a návrhmi oboznámili najneskoršie do 17. februára 1990. Očakávame, že všetci, ktorým tieto činnosti prirástli k srdcu, túto iniciatívu podporia a zároveň pomôžu, aby sme slovenskú kultúru zachovali a pozdvihli na vyšší stupeň.

Ďalším významným podnetom na obnovenie MSJ bola rozprava na 9. Zimných stretnutiach SVS 26. januára 1990. V správe z tohto snemovania v Hlase ľudu 3. februára 1990 zverejnená bola správa pod názvom Iniciatíva o obnovení Matice slovenskej, v ktorej sa uvádza i nasledujúce: „Namiesto o správe o štvorročnej činnosti, ktorá bola skutočne bohatá, rozprava sa roz­prúdila o iniciatíve petrovskej scény VHV. Svojským spôsobom ju začal v pozdravnom príhovore predstaviteľ Matice srbskej Duško Popov, ktorý hovoril o plodnej spolupráci medzi touto ustanovizňou a SVS. Vyzdvihol kladné pôsobenie Matice slovenskej v Juhoslávii (1932 – 1949) a proste pobádal prítomných o jej obnovenie v súčasnosti.“ V prospech tej iniciatívy novinár Ján Cicka prečítal list čitateľa Rastislava Gašpara zaslaný redakcii Hlasu ľudu (ktorý bol vlastne prvým ohlasom na Výzvu k verejnosti petrovskej scény VHV) v nasledujúcom znení: „V Hlase ľudu č. 4 t. r. ste zverejnili na strane 11 článok Zorganizuj sa – tvoja je budúcnosť autorky Anny Dudášovej. V texte sa hovorí, nech sa ohlásia s návrhmi spoločensko-politickí a verejní pracovníci, učitelia a rôzni iní. Nepatrím ani do jednej skupiny uvedených. Som obyčajný človek, ale chcem povedať svoju mienku. Myslím si, že je načase prebudiť sa a obnoviť Maticu. Nijaký zväz, najlepšie bude Maticu. Ak sa niečo nepodnikne, viac nebudeme jestvovať ako Slováci. Časom bude stále menej príslušníkov slovenskej národnosti. Postupne zanikneme, a to bude najsmutnejšie.“ Tento list bol uverejnený aj v Hlase ľudu pod titulkom Nijaký zväz, ale – Matica (HĽ, 3. februára 1990, s. 8).

Začiatkom konkrétnych aktivít na obnovení MSJ bolo zasadnutie Iniciatívneho výboru (jednotlivých členov) (tak sa presne píše v zápisnici – pozn. S. B.), v zložení: M. Spevák, V. Lačok, J. Častven, R. Struhár – členovia vopred uvedenej „iniciatívnej skupiny“ a Samuel Boldocký, ktorý bol do skupiny kooptovaný ako člen Výkonného výboru Spolku vojvodinských slovakistov. Na tom zasadnutí sa hlavne rokovalo o spôsobe vypracovania platformy pre pôsobenie MSJ a o tom, koho zapojiť do Iniciatívneho výboru (v zápisnici sa uvádzajú aj konkrétne mená a mená tých, ktorí s nimi nadviažu kontakt – pozn. S. B.) a určené boli možné dátumy nasledujúceho zasadnutia (17. alebo 24. 2. 1990), ako aj termín zasadnutia pracovnej skupiny na vypracovanie matičnej platformy (17. 2. 1990). Zo súčasného hľadiska zaujímavá je i poznámka na konci zápisnice v znení: Pracuje sa vo veľmi zaťažených spoločensko-politických udalostiach ako aj ekonomických, ale sa pracuje a kuje s veľkým oduševnením a dobrou vôľou.

Budova Matice slovenskej v Báčskom Petrovci

Prvé, konštitutívne zasadnutie „Iniciatívneho výboru pre založenie Matice slovenskej v Juhoslávii (juhoslovanských Slovákov)“ (doslovne prebrané zo zápisnice) bolo tiež v miestnostiach Divadla VHV v Petrovci 17. februára 1990 a na ňom boli prítomní: Michal Spevák, Vladimír Lačok, Samuel Jovankovič, Samuel Vrbovský, Ján Dorča, Jarmila Sládečeková, Samuel Boldocký, Anna Dudášová, Samuel Čelovský, Pavel Grňa, Tomáš Čelovský, Ján Adámek, Pavel Ďurčiansky, Tomáš Hriešik, Martin Šimák, Ján Haník, Juraj Miškovic, Rastislav Struhár, Milina Florianová a Ján Častven. Na tomto zasadnutí Iniciatívny výbor bol i formálne konštituovaný, za jeho predsedu bol zvolený M. Spevák, za tajomníka V. Lačok a zvolená bola i pracovná skupina v zložení: S. Jovankovič, P. Ďurčiansky a S. Boldocký, ktorá počas prestávky prečistila text platformy MSJ. Autorom východiskového textu matičnej platformy bol S. Jovankovič, a text na zasadnutí 15. 2. 1990 schválila pracovná skupina v zložení: M. Spevák, V. Lačok, J. Častven a S. Jovankovič. Prečistený text Iniciatívny výbor jednoznačne schválil a navrhol členov pracovnej skupiny vypracovať návrh matičných stanov v zložení: M. Spevák, V. Lačok, P. Ďurčiansky a S. Jovankovič a neskôr i T. Hriešik. Uvedená skupina návrh vypracovala na zasadnutiach 1. 3. 1990, 25. 3. 1990 a 30. 7. 1990, na podklade návrhov a poznámok Iniciatívneho výboru.

Na druhom zasadnutí teraz už úradne konštituovaného „Iniciatívneho výboru pre zakladanie Matice slovenskej“ (podľa zápisnice), ktoré bolo 3. marca 1990 za prítomnosti členov: M. Speváka (predseda), V. Lačoka (tajomník), J. Adámeka, J. Gubu, S. Vrbovského, S. Boldockého, J. Haníka, P. Grňu, S. Jovankoviča, S. Čelovského, T. Čelovského, J. Pálenkášovej, M. Florianovej, R. Struhára a P. Ďučianskeho, prevažne sa rokovalo o ohlasoch vo verejnosti, spätých s platformou MSJ a aktivitami Iniciatívneho výboru, a po informácii S. Boldockého o kladnom postoji SVS, keď ide o obnovenie MSJ, ale aj o určitých pripomienkach v súvislosti so spoločensko-politickou náplňou obnovenej MSJ a otázkou „legality“, či legitimity predstavovania juhoslovanských Slovákov, vyvinula sa čulá diskusia. Diskutovalo sa (na tom, ale i na nasledujúcom zasadnutí) najmä o tom, či MSJ má byť aj politickou inštitúciou alebo nie, kto má byť predstaviteľom juhoslovanských Slovákov, či MSJ má byť spolkom alebo inštitúciou, či má byť strešnou (teda nadradenou) kultúrnou inštitúciou alebo inštitúciou koordinačnou, koho zapojiť do činnosti MSJ, o určitých výhradách mladých, keď ide o obnovenie MSJ, o obnovení Slovenských národných slávností, o vzťahu MSJ a SVS a pod. V tom kontexte boli vyjadrené rôzne, často protichodné mienky, napr.: „MSJ nie je politická organizácia, ale bude viesť politiku v uvedených oblastiach“ (R. Struhár), „MSJ nemá ašpiráciu byť politickou organizáciou a politicky sa bude zasadzovať len za realizáciu vytýčených cieľov“ (P. Ďurčiansky), „SVS má byť rovnocenný a kolektívny člen ako aj ostatné spolky“ (R. Struhár), „SVS je predsa niečo viacej, ako spolok alebo divadlo, má svojich predstaviteľov v samosprávnych záujmových spoločenstvách a kultúrno-umeleckých spolkoch“ (M. Florianová), „SVS je predstaviteľ (Slovákov), lebo má aj svoje odbočky v regiónoch“ (J. Adámek), „predsedníctvo SVS, keď ide o legitímne predstavovanie, je legálnym a legitímnym predstaviteľom (Slovákov) v rámci svojho pôsobenia“ (S. Boldocký), „MSJ je širšia organizácia, ktorá sa opiera na široké masy, kým SVS je viacej elitistická organizácia“ (P. Ďurčiansky), „SVS je podľa zákona rovnocenný a rovnoprávny ako aj ostatné spolky a netreba zaostrovať vzťahy medzi SVS a MSJ“ (M. Spevák), „(MSJ) má byť strechou slovenskej kultúry“ (P. Ďurčiansky), „predsedníctvo SVS podporilo túto iniciatívu, v iniciatíve mi zavadzia to, že sa musí spraviť strešná organizácia, som proti inštitúciám, ktoré pôsobia centralisticky, pojem inštitúcie by sa nehodil pre túto organizáciu, ale viacej spolok, čoho sa netreba obávať“ (S. Čelovský) atď.

Osobitná pozornosť bola venovaná štatutárnym otázkam a vnútornej organizácii MSJ. Navrhnuté bolo, aby MSJ mala nasledujúce orgány: zhromaždenie (ako najvyšší orgán), výkonný výbor, dozornú radu, predsedu, troch podpredsedov a tajomníka, ako i komisie: ľudovýchovnú a osvetovú, divadelnú, hudobnú, folklórnu, národopisnú, historickú, školskú, literárnu, vydavateľsko-informačnú, ekonomicko-propagačnú, právnickú, technickú a komisiu pre národnú spoluprácu. Tiež bolo navrhnuté, aby členstvo bolo individuálne a kolektívne.

Potom nasledovalo zasadnutie rozšíreného Iniciatívneho výboru 21. apríla 1990 v sále Zhromaždenia obce B. Petrovec a na ňom boli okrem členov Iniciatívneho výboru i Andrej Beredi (biskup), Juraj Struhárik (biskup vo výslužbe), Ján Kmeť, Miroslav Krivák, Jozef Černák, Vladimír Bartoš, Juraj Miškovic, Daniel Chorvát, Miroslav Demák a Pavel Morávek. Mená uvedených nachádzame v zápisnici, lebo diskutovali, kým mená iných prítomných v zápisnici nie sú. Všetci títo predstavitelia jednotlivých prostredí alebo inštitúcií podporili obnovenie MSJ, vyjadrujúc svoje postrehy súvisiace s platformou a stanovami. Aj na tomto zasadnutí sa rokovalo o budúcom vzťahu medzi SVS a Maticou a o tom, či má byť strešnou a sčasti politickou organizáciou. Tak napríklad J. Struhárik, ktorý úvodom poznamenal: „Bol som so zakladateľmi (prvej) MSJ a aj s predsedom“ (Dr. Bulíkom – pozn. S. B.), vyjadril mienku, že kolízia medzi spolkami nemôže byť, že SVS vykonal veľkú prácu a že by sa mal stať sekciou (MSJ) ako vedecký spolok, ako i mienku, že MSJ nemá byť politickou, ale vrcholnou, kultúrnou, národnou a masovou ustanovizňou. Biskup A. Beredi vyjadril mienku, že Matica má byť masová a nepolitická a že nesmie byť konkurencia medzi „organizáciami“ SVS a inými. Opačnú mienku však mal Dr. J. Kmeť: „Ja som aj za politickú funkciu MSJ: Ak nebude mať chrbticu, jej ciele sa nebudú môcť uskutočniť.“ M. Krivák (vtedajší predseda SVS) sa zasadzoval o vyhranenie poľa činnosti, podčiarkujúc, že sa MSJ má viacej zaoberať ľudovýchovnou činnosťou a SVS užším (vedeckým a odborným) pôsobením. P. Grňa vidí SVS ako kultúrnu elitu, ktorá pracuje v rámci MSJ, a M. Demák mieni, že SVS nemá splynúť s Maticou, ale že je to prirodzený vývoj, a či neskôr bude potreba za nejakou strešnou organizáciou, sa uvidí v budúcnosti.

Na tomto zasadnutí sa hodne diskutovalo i o tom, kde bude sídlo MSJ. M. Šimák napr. v mene Kovačičanov a Padinčanov navrhol, aby sídlo bolo v Novom Sade, „ale ak by boli oprávnené dôvody, aby to bolo aj v Petrovci“. Ostatní diskutéri sa však vyjadrili, že sídlo má byť v Petrovci. Okrem uvedeného na tomto zasadnutí sa hovorilo i o samotnom názve Matice, čo bolo vlastne späté s otázkou, či sa zakladá nová inštitúcia, alebo sa Matica obnovuje. Je to trochu, z dnešného pohľadu, zaujímavé a čudné, lebo sa už na spomínanom stretnutí slovakistov vyslovene hovorilo o obnovení MSJ a na predchádzajúcom zasadnutí členovia Iniciatívneho výboru vlastne akceptovali návrh P. Ďurčianskeho, aby sa v preambule matičných stanov uviedlo, že obnovená činnosť Matice nadväzuje na činnosť MSJ, ktorá prestala s prácou r. 1949. M. Šimák sa v mene Padinčanov a Kovačičanov zasadzoval za to, aby sa Matica pomenovala Matica juhoslovanských Slovákov, kým M. Demák, podporujúc stanovisko biskupa Struhárika, nástojil na tom, „aby sme Maticu nezakladali, ale obnovili“. Tento názor bol neskôr i akceptovaný.

Posledné tri zasadnutia Iniciatívneho výboru boli zamerané na prípravu obnovujúceho zakladajúceho zhromaždenia. Na prvom 22. júna 1990 (prítomní: M. Spevák, V. Lačok, S. Boldocký, S. Jovankovič, J. Haník, P. Ďurčiansky, P. Grňa a S. Čelovský) boli schválené dve dôležité rozhodnutia: že sa zakladateľské (obnovujúce) zhromaždenie uskutoční 5. augusta 1990 v Petrovci, a že sa pred týmto zhromaždením realizujú návštevy (do 15. júla) našich osád s cieľom informovať širokú slovenskú verejnosť o vykonaných prácach na obnovení Matice, a výzvy, aby sa predstavitelia jednotlivých osád zúčastnili obnovujúceho zasadnutia, ako i evidovania kandidátov z jednotlivých prostredí do budúceho Výkonného výboru obnovenej Matice. Pre realizáciu tohto rozhodnutia boli utvorené skupiny pre obchôdzku v nasledujúcom zložení: M. Spevák, R. Struhár a V. Lačok – pre Báčku a Chorvátsko (za organizátora zhromaždení bol zvolený P. Ďurčiansky), P. Grňa, T. Hriešik, M. Šimák, S. Jovankovič a M. Sládeček – pre Banát (organizátor J. Haník) a S. Boldocký a S. Čelovský – pre Sriem (organizátor J. Miškovic). Na tomto zasadnutí boli po prvýkrát evidovaní i možní kandidáti na jednotlivé matičné funkcie – za predsedu bol navrhnutý M. Spevák a ešte dvaja kandidáti, ale ich mená sú v zápisnici škrtnuté, keďže kandidatúru hneď odmietli, za podpredsedov: J. Haník, J. Miškovic, P. Ďurčiansky a S. Vrbovský (vtedy farár) a za tajomníka V. Lačok.

Predposledné zasadnutie Iniciatívneho výboru bolo 23. júla (mimochodom, všetky boli v Petrovci). Prítomní: M. Spevák, V. Lačok, J. Cicka, S. Jovankovič, J. Častven, P. Lazár, J. Adámek, J. Miškovic, S. Čelovský, P. Grňa, S. Boldocký, A. Dudášová, P. Ďurčiansky, T. Hriešik, M. Šimák a S. Vrbovský. Na tomto zasadnutí predstavitelia už uvedených skupín podali správy o realizovaných návštevách osád, schválili jednoznačný uzáver, že sa vcelku vydarili, i keď skupiny nenavštívili všetky slovenské osady.

I na tom zasadnutí sa hodne hovorilo o kádrovej problematike a T. Hriešik v mene Kovačičanov ako možných kandidátov za predsedu navrhol S. Čelovského alebo J. Miškovica, za jedného z podpredsedov M. Šimáka a za tajomníka M. Speváka, a evidovaných bolo i 38 kandidátov do Výkonného výboru. V tom kontexte dôležité bolo i rozhodnutie, že predsedu na zakladajúcom zasadnutí MSJ bude voliť zhromaždenie a podpredsedov i tajomníka novozvolený Výkonný výbor, ktorý bude mať 34 členov.

Posledné zasadnutie Iniciatívneho výboru bolo 30. júla 1990. (Prítomní: M. Spevák, V. Lačok, S. Jovankovič, M. Šimák, T. Hriešik, P. Grňa, J. Cicka, A. Dudášová, S. Boldocký a J. Dorča.) Rozoberali na ňom návrhy jednotlivých prostredí na kandidátov do Výkonného výboru, zdôvodnené boli posledné zmeny návrhu štatútu a rozoberali sa bežné otázky súvisiace s obnovujúcim zhromaždením. Keďže na predchádzajúcom zasadnutí Iniciatívny výbor určil predsedu obnovujúceho zhromaždenia (S. Čelovský), členov predsedníctva zhromaždenia (J. Struhárik. M. Šimák, J. Haník a P. Grňa), zapisovateľa (V. Lačok), ako i referentov na zdôvodnenie platformy (S. Jovankovič), stanov (P. Ďurčiansky) a na podanie správy o aktivitách Iniciatívneho výboru (M. Spevák), výbor si týmto zasadnutím splnil svoje poslanie a riešil prakticky všetky otázky späté s obnovením matičnej činnosti, čo sa potom potvrdilo na veľkolepom a masovom obnovovacom zhromaždení (v divadelnej sieni) 5. augusta 1990 v Petrovci. Zhromaždenie malo veľký ohlas v prostriedkoch verejného informovania (napr. v Hlase ľudu, v Obzoroch, mu venovali 12 strán).

Záverom teda možno podčiarknuť, že skutočným pilierom obnovenia činnosti MSJ bol Iniciatívny výbor, ktorý počas viac ako polročnej intenzívnej práce riešil i preklenul kopu zásadných i bežných problémov a otázok, čím nielenže prekliesnil cestu k obnoveniu matičnej činnosti vojvodinských Slovákov, ale jej dal i pevné základy, ktoré MSJ umožnili i prebolieť „detské choroby“ i budovať matičnú tradíciu a kontinuitu, teraz už bezmála 30-ročnú, najdlhšiu v dejinách MSJ.

Samuel Boldocký (1943 – 2015)

(Poznámka: Tento, redakčne upravený text, je písaný podľa zápisnice
zo zasadnutia rozšíreného predsedníctva Ochotníckeho divadla VHV scény
v Petrovci 29. decembra 1989 a všetkých zasadnutí Iniciatívneho výboru
pre založenie MSJ, ktoré písal zapisovateľ  Vladimír Lačok.)

Tento záznam bol publikovaný v Srbsko a označený . Uložiť odkaz do záložiek.