Dolnozemskí Pilíšania

Keď vymiera národnosť a keď sa už sotva nájde v celom Maďarsku spolu desať-dvadsaťtisíc Slovákov (o uvedomelých ani nehovoriac), keď pomaly nemáme čitateľov, a ani neviem, či sme ich vôbec niekedy mali, ťažko hovoriť o literárnom živote v kruhu slovenskej národnosti v Maďarsku. V poriadku, povedzme, že zato ešte nás niekto číta a sem-tam sa Prečítať viac o Dolnozemskí Pilíšania[…]

O storočnom Čabianskom kalendári

Príspevkom si chceme pripomenúť storočné jubileum vzniku Čabianskeho kalendára a zároveň uctiť prácu šéfredaktorov, prispievateľov a vydavateľov tak pôvodného, ako aj znovuvydaného kalendára.   V roku 2018 sme oslavovali trojsté výročie znovuzaloženia Békešskej Čaby (1718) a teraz – o dva roky neskôr – si pripomenieme storočnicu prvého čísla Čabianskeho kalendára (1920). Medzi spomínanými udalosťami uplynulo dvesto rokov, no napriek tomu Prečítať viac o O storočnom Čabianskom kalendári[…]

„Veľké pravdy na tri riadky“ – Z najnovšej zbierky Gregora Papučka

„Je to verš krátky? Aj všetky veľké pravdy sú na tri riadky.“   Gregor Papuček je nielen snáď najznámejším slovenským básnikom, publicistom a prekladateľom žijúcim v Maďarsku, ale aj živým svedomím našej Slovače. Už dlhé desaťročia rôznymi, aj mimoliterárnymi formami oživuje slovenský duch v Maďarsku. Ide teda nielen o literáta, ale aj o takého verejného Prečítať viac o „Veľké pravdy na tri riadky“ – Z najnovšej zbierky Gregora Papučka[…]

Nová publikácia Slovákov v Maďarsku

V druhú májovú stredu (2017) sa v centre Budapešti uskutočnila prvá prezentácia novej dvojjazyčnej publikácie – Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 s podtitulom Bibliografia slovenských a dvojjazyčných publikácií. Rozsiahla, viac ako 400-stranová práca, pod ktorej autorstvo sa podpísala hlavná vedeckovýskumná pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Alžbeta Uhrinová, dostala priestor na dôstojnú prezentáciu v Celoštátnej knižnici Prečítať viac o Nová publikácia Slovákov v Maďarsku[…]

Zmena a stopy slovenského sveta na Čabe

V roku 1716 v prvom sťahovaní začali na dolnozemské močaristé územie prichádzať slovenské rodiny, ktoré znovuzaložili Čabu a namáhavou prácou odvodnili močiare, postavili si svoj kostol, stavali sálašské školy – následkom čoho v roku 1909 analfabetizmu obyvateľstva bolo 8,1 %, kým celokrajinský priemer bol 36,8 % – založili ochotnícke divadlo a rôzne spolky. Čaba znela Prečítať viac o Zmena a stopy slovenského sveta na Čabe[…]