Dalimír Hajko
Fascinuje ma už aj názov tohto kalendára, ktorý je svetový a zároveň slovenský. Symbolizuje pre mňa syntézu faktov a pocitov vyplývajúcich zo spolupatričnosti príslušníkov slovenského národa rozosiateho po celom svete. Kalendár zachytáva ľudí v konkrétnom čase, stmeľuje ich aj napriek odlišnému miestu a prostrediu, v ktorom žijeme. Veď čo nás spája, ak nie čas? Priestor nás môže rozdeľovať, ale čas, ten plynie v každom priestore rovnako, prekračuje vzdialenosti. Preto si vážme kalendár, z ktorého sa dozvedáme o ľuďoch síce vzdialených, ale žijúcich v myšlienkach s nami rovnaký dejinný čas. Nie ten abstraktný, v ktorom sa nič nedeje, ale ten čas našej každodennosti, ktorý je odrazom reálnych procesov a reálnych problémov v danej oblasti života. Je odrazom našich starostí, bolestí, ale aj radosti a šťastia, ktoré prináša spolupatričnosť. A túto realitu spolupatričnosti dokáže priblížiť práve kalendár, ktorý je malým dielkom s veľkým posolstvom: cítiť ho človečinou, vnímame ho cez vzácnych ľudí, ktorých v ňom spoznávame prostredníctvom redakčných spolupracovníkov z celého sveta. Dozvedáme sa tak o podrobnostiach, ktoré skladajú mozaiku roztrúseného, ale silného a schopného národa. Slovenské slovo sa tak skonkrétňuje naprieč vzdialeným kontinentom. Takýto kalendár nedelí čas do týždňov a mesiacov: minulosť a budúcnosť sa v ňom stretáva v zrkadle prítomnosti.