Ľubomír Feldek
Keď si pomyslím slovo na „kalendár“, hneď sa mi vynoria v hlave aj slová „cesta okolo slnka“.
Tak sa totiž volá moja báseň o kalendári.
Je v nej veľa metafor, ktoré sa dajú použiť,
aj keď pritom myslíme na Valentíkov Slovenský svetový kalendár.
Veď to Slováci sa v tom jeho kalendári tak smelo vykláňajú do nekonečna – aj keď srdcom pritom vždy a všade ostávajú Slovákmi.
A ak sa nejaké dievčatá uzrú v slnku ako v zrkadle „krásne zlaté“ – nuž ktoré sú najzlatejšie? Zlaté Slovenky!
Či už sú to zlaté Slovenky zo Starej Turej alebo Nového Sadu.
Či už sú pozlátené očami mládencov z Kováčovej alebo z Kovačice.
Posielam Vám tú báseň – a verím, že ďalšie metafory, ktorými si budete môcť prizdobiť ten Valentíkov kalendár, si v nej nájdete sami.
Cesta okolo slnka
1 Spravím s vami let okolo Slnka!
Po roku zas vrátime sa sem.
More – vesmír okolo nás žblnká.
Na bok lode píšem meno ZEM.
2 Prvá fáza nášho letu:
JANUÁR.
Lodná trúba
reve ako jaguár:
– Ďaleko je ešte naša konečná.
Nevykláňajte sa do nekonečna!
Dnes vydávam nové kalendáre.
Ráčte deťom odovzdať tie staré!
3 Krátky oddych.
FEBRUÁR.
Najbližší cieľ cesty:
jar.
Na rozlúčku – pomník zime.
Snehuliaka postavíme
v tomto mieste vesmíru.
A už nás to ďalej láka.
Vesmírneho snehuliaka
ešte vidieť z Pamíru.
4 MAREC.
V tejto fáze letu
podávame omeletu
z prvých fialiek.
Pochúťka i liek.
5 APRÍL.
Chvíľu slnko pekne svieti,
chvíľu leje.
Sťažujú sa dospelí aj deti,
že počasie zlé je.
Zlé je, zlé je –
to sa ľahko riekne.
Nemôžeme stále míňať
len to pekné.
Keď raz máme dažde so sebou,
treba rátať aj s ich spotrebou.
6 Je MÁJ.
Máme lodný majáles.
Zdobte lístím
lodný háj a les!
Uvoľňujem podľa plánu
zo železnej zásoby
liter vône orgovánu
na nos každej osoby.
A tiež ďalší prídel:
na každé dve lopatky
jeden pocit krídel.
7 JÚN.
Loď sa nám kníše.
Ť ž o s m p š
a k a i í e!
Dal som totiž príkaz
pootriasať lodné čerešne.
Zdravotnícky výkaz:
Morskú chorobu sme zvládli úspešne.
8 JÚL.
Slnko sa lekne ako zrkadlo.
Dievčatám hneď zrkadliť sa napadlo.
Uzreli sa v slnku krásne zlaté.
– Postojme tu! –
zaprosili zištne.
Ja:
– Nedá sa.
Po časovej strate
musel by som skrátiť dĺžku trate
a august by trval len tri týždne.
9 AUGUST.
Dávam povolenie
vypiť more citrusu.
A zvem každé pokolenie
do lodného cirkusu.
Vystrája tam august August.
Čo?
Nuž koniny.
Je rád,
že má celý mesiac meniny.
10 Je SEPTEMBER.
Zbohom letu!
Vtákom
počas nášho letu
začalo byť zima.
Zavolali si ma.
Že ich mnoho maródi,
že im hrozí záhuba,
že im patrí na lodi
najteplejšia paluba.
Vravím:
– Prosím,
pobaľte si kufríky,
presuňte sa
na palubu Afriky!
11 V OKTÓBRI.
nám hrozí zánik jachty.
Horí lístie.
Horia naše plachty.
Hej, hasiči!
Poďte hasiť požiar!
Zachraňujte buk!
Veď je to stožiar!
12 V NOVEMBRI.
už zmrzlina je bezplatne.
Čo sa deje v lodnom kine na plátne?
Trasú sa tam hviezdy-nahotinky.
Je načase obliecť každej bundu.
Čo nám vraví pohľad na hodinky?
Zima o sekundu.
13 DECEMBER.
Už podchvíľou sú sviatky.
Volá domov.
Vraciame sa spiatky.
Koľko husích pierok vetrom letí?
Poďme nimi mame mastiť plech!
Že to nie sú pierka?
Správne, deti.
Lodný kuchár začal šľahať sneh.
14 Koniec cesty.
Bude druhá.
Žiadny strach!
Najprv mi však odovzdajte pušný prach!
Rozhodíte moju dobrú ZEM –
kto vám potom vstupné povracia?
A ako vás všetkých odveziem
na záchrannom člne mesiaca?