Prímorsko-goranská župa sa nachádza v západnej časti Chorvátska. Má rozlohu 3588 m2 a je na piatom mieste v Chorvátsku podľa veľkosti, s počtom obyvateľov 296 195. Hlavným mestom tohto kraja je prístavné mesto Rijeka so 128 624 obyvateľmi. V Prímorsko-goranskom kraji pôsobí 17 národnostných menšín, medzi ktoré patria aj Slováci. Viaceré z nich majú svoje spolky a kultúrne organizácie.
Slováci prichádzali do Rijeky už koncom 19. storočia, keď bola veľká migrácia Slovákov do sveta. V čase Rakúsko-Uhorska odišiel veľký počet ľudí do sveta práve z rijeckého prístavu. Medzi nimi boli známe osobnosti, ale aj remeselníci-drotári, ktorí odchádzali za prácou a lepším životom. Niektorí z nich ostali v Chorvátsku. František Huserik i Adam Muchtin si tu otvorili drotárske dielne, v ktorých zamestnávali drotárov zo Slovenska.
Slováci z ostatných častí Chorvátska a vtedajšej Juhoslávie prichádzali do Rijeky hneď po druhej svetovej vojne. V tom čase boli v Rijeke veľké závody a dobré pracovné možnosti. Neskoršie, v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa do Rijeky prisťahovalo dosť Sloveniek, ktoré sa vydali za Chorvátov a tu našli svoj druhý domov. Vďaka nim pôsobí teraz v Rijeke Matica slovenská. V roku 2003 po zmene Ústavného zákona Chorvátskej republiky menšiny dostali právo voliť svoje rady a predstaviteľov. To právo využila aj slovenská menšina a zvolila si prvého predstaviteľa v Prímorsko-goranskom kraji Maria Gržiniča. Podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2011 v tomto kraji žije 125 osôb slovenskej národnosti v 23 mestách a obciach. Najviac ich žije v Rijeke, kde je aj sídlo Matice slovenskej.
Založená je 3. 12. 1994 ako dobrovoľný spolok občanov slovenskej národnosti, ale aj ostatných, ktorí majú chorvátske občianstvo. Teraz je v Chorvátsku 16 matíc slovenských, ktoré sú združené vo Zväze Slovákov so sídlom v Našiciach. Matica slovenská v Rijeke má 55 členov, počtom je najmenšia, ale aj najvzdialenejšia od sídla v Našiciach. Je jedinou prímorskou maticou a kolektívnym členom MS. Cieľom Matice slovenskej je zachovávať slovenskú identitu, jazyk, kultúru, bohatstvo zvykov, rozvíjať spoluprácu so Slovenskom, organizovať rôzne vystúpenia, slávnosti, ale aj odborné prednášky. Možno povedať, že Matica slovenská v Rijeke je od svojho založenia, viac ako 20 rokov, ambasádorom Slovenska v tomto kraji. Veľkú zásluhu na tom okrem aktívnych členov a predstaviteľa snemu v PGŽ majú predsedovia Marta Uremovičová (1994 – 1999), Miroslava Gržiničová (1999 – 2007 a 2007 – 2015), Slavko Pavlovič (2007 – 2009), Margita Rekičová-Grolmusová od roku 2015. Najaktívnejšie skupiny sú spevácka a folklórna skupina, literárna, foto a iné, ktoré zastupujú MS Rijeka na rôznych festivaloch tak doma, ako i v zahraničí. Matica slovenská Rijeka je od svojho založenia organizátorom zväzových podujatí v rokoch 2001, 2003, 2005, 2013.
Organizuje tieto podujatia: Dni slovenskej kultúry od r. 2000 do r. 2016 (16-krát), v roku 2012 Piesňou a tancom do EÚ, v roku 2014 Slávnostná akadémia 20 rokov MSR, koncerty v roku 2005, 2006, 2008, 2011.
V rámci Matice slovenskej boli usporiadané rôzne výstavy v spolupráci s Považským múzeom, HKC z Prievidze, Maticou slovenskou na Slovensku, Veľvyslanectvom SR, SNM z Bratislavy, E. Fajnorovou zo SR, MS Josipovac, Turčianskou galériou zo SR, Kucharikovou, Benkom zo Srbska a iné. Matica organizovala promócie kníh (14), ako napr. Drotárova cesta od M. Mrve a L. Fapša, Drámy a komédie od J. Jankoviča, Letenka do Ameriky od K. Strelkovej a iné.
Vydané boli 2 zbierky básní M. R. Grolmusovej a V. Mataija, zbierky receptov a monografia 20 rokov MSR od M. Gržiničovej.
Pripomíname si štátne sviatky SR, vkladaním venca do mora vysťahovaných Slovákov, každý rok dávaním venca na tabuľu S. H. Vajanského vo Voloskom, ktorú sme postavili v roku 2006.
Navštívili nás divadelné skupiny zo Slovenska, Srbska, Maďarska a Chorvátska.
Na našich festivaloch sa zúčastnili folklórne skupiny z celého Slovenska. Na slávnostnej akadémii pri príležitosti 20. výročia založenia nás navštívila aj podpredsedníčka NS SR Jana Laššaková. Folklórna a spevácka skupina spolu s ostatnými vystupovali na rôznych podujatiach v Taliansku, Francúzsku, Maďarsku, Srbsku, viackrát na Slovensku. Okrem folklórnych manifestácií sme sa zúčastnili viackrát súťaží vo varení bryndzových halušiek, mútenia masla i humanitárnej akcie Srdce ako dar.
Niekoľkokrát sme organizovali kurz slovenského jazyka a malú školu pre deti. Organizujeme literárne večierky s prednesom vlastnej poézie a pripomíname si aj slovenských spisovateľov.
Každý rok koncom augusta organizujeme viacdňové podujatie Dni slovenskej kultúry v Rijeke, na ktorej obyvateľom a turistom predstavíme Slovensko v malom. V tých dňoch je Rijeka slovenská. Vďaka našim aktivitám, našej matici a aktívnym členom môžeme byť hrdí na náš malý spolok ľudí, ktorí od srdca dokazujú svoju slovenskosť.
Ďakujeme všetkým, ktorí nám počas celého obdobia pomáhali i vážia si našu prácu.
Miroslava Gržiničová