Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek

Príspevok Slovenského kultúrneho centra Našice prezentuje materiál, respektíve údaje zozbierané v roku 2016 v rámci jednoročného etnografického terénneho výskumu v obciach, v ktorých Slováci v Chorvátsku žijú a pôsobia v rámci organizácií založených na základe etnického princípu. Výskumom na tému Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek je spracovaných 16 lokalít (pozri mapu č. 1) a celkovo je zaznamenaných 303 textilných nápisových násteniek. Výskum sa konal v spolupráci s maticami slovenskými pôsobiacimi v Chorvátsku, ktoré poskytli informátorov. V realizácii terénneho výskumu bola použitá metóda dotazníka a priameho rozhovoru, kým pri spracovaní materiálu bola použitá metóda analýzy, najmä etnografickej kartografie a popis.

Zozbieraný a spracovaný materiál znázorňuje jeden zo spôsobov prejavu etnickej identity. Spracovaný materiál poukazuje na prejavy rovnakosti, teda príslušnosti k slovenskej spoločnosti, ako aj integrovanosť kultúry slovenskej národnostnej menšiny do chorvátskeho kultúrneho korpusu.

Záber z otvorenia prvej autorskej výstavy

Definícia

Vyšívaná textilná nápisová nástenka, kuchynská nástenka, nástenná kuchárka, vyšívaná kuchárka, kuchárka – vyšívaná plátenná nástenka. Súčasť zariadenia kuchyne. Chránila stenu nad stolom alebo sporákom pred zašpinením, súčasne slúžila ako obraz. Do meštianskych domácností v strednej Európe prenikla na prelome 19. a 20. storočia spolu s modernizáciou kuchynského zariadenia. Na Slovensku bola v medzivojnovom období rozšírená v malomestských aj dedinských domácnostiach. Vyšívala sa jednoduchým, prevažne stonkovým stehom modrou, červenou alebo čiernou niťou. Prinášala zobrazenia (ľúbostný pár, ženu pri práci v kuchyni, náboženské námety, žánrové obrázky z holandského prostredia) v spojení s nápismi, vyjadrujúcimi schémy malomestských predstáv o živote (Kto doma šťastie nemá, márne ho v cudzine hľadá; Kde slovenská kuchárka varí, tam sa dobre darí). Predlohy k textilným nápisovým nástenkám sa kupovali v obchodoch a na jarmokoch, alebo sa po domácky rozmnožovali kopírovaním.

Autor: Oľga Danglová
(zdroj: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3230)

Mapa č. 1: Výskumné lokality

Charakteristika

Textilné nápisové nástenky alebo kuchárky, materiálni svedkovia jednej doby, nie sú autochtónnou súčasťou chorvátskeho, ale ani slovenského kultúrneho dedičstva. Tento kultúrny prejav  každodennosti do chorvátskeho kultúrneho priestoru prenikol zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a z Nemecka. Ich prítomnosť svedčí o sledovanosti folklórneho kultúrneho diania a neoddeliteľnosti chorvátskej a slovenskej kultúrnej identity od tej európskej.

V chorvátskom priestore, a tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, sa textilné nápisové nástenky ako výtvarno-jazykové prejavy domácich žien vyskytujú od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Zánikom otvoreného ohniska na vidieku a jeho nahradením murovanými pecami sa textilné nápisové nástenky stávajú súčasťou zariadenia dedinskej kuchyne. Tu sa vyskytujú od 20. a 30. rokov 20. storočia a svoj vrchol zažívajú v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

Základom textilnej nápisovej nástenky je biele, priemyselne vyrobené bavlnené plátno, najčastejšie šifón obdĺžnikového tvaru, s rozmermi 70 cm (dĺžka) a 50 cm (šírka). Vzniku vyšívanej nástenky predchádzalo nanášanie motívu z predlohy na plátno, čo prezrádza, že ide o predkreslenú výšivku. Predlohy vyšívaných textilných nápisových násteniek vznikali v remeselníckych dielňach, najmä drukerských (trukerských), technikou tzv. (for) drukovania, teda prenášania mustry, vzoru, motívu obrázka z papiera alebo šablóny na plátno. Je zaznamenané, že v Iloku pôsobila prvá továreň vzorov – Prvá juhoslovanská továreň šablón na ručné výšivky R. Hoffman Ilok (Sriem), ktorá pôsobila v období od roku 1920 do roku 1941.

Okrem remeselníckych dielní tento spôsob prenosu motívov vykonávali za odmenu aj zručnejšie ženy pre potreby lokálnej spoločnosti. Drukovalo sa teda použitím papierovej šablóny, na ktorej bol dierkami tvarovaný motív. Ten sa prenášal na plátno tak, že sa šablóna položila na plátno a posypala sa modrým prachom. Takto vzniknuté modré bodky pokropili liehom, aby sa nezotreli. Predstavovali základ na predkreslenú výšivku. Medzi ľudom bol rozšírený spôsob prenosu motívu z už vyšitej textilnej nápisovej nástenky použitím hliníkovej lyžice a masti.

Neskôr sa objavujú priemyselne tlačené alebo sieťotlačou tlačené jednofarebné alebo viacfarebné nástenky, ktoré zostávali bez výtvarného zásahu majiteľky, bez estetického vyjadrenia pani domácej.

Textilné nápisové nástenky primárne tvorili súčasť zariadenia kuchyne, priestoru na obedovanie, ale aj dodržiavanie osobnej hygieny (motív džbána a lavóra). Základná funkcia nástenky bola praktická – chránila stenu od zašpinenia alebo ukrývala poškodené miesta. Najjednoduchší spôsob pripevňovania násteniek na stenu bol používaním pripináčikov, avšak zanechával na plátne stopy hrdze, preto sa na rohy násteniek háčkovali retiazky a tvarovali sa ušká, alebo nástenku lepili na stenu zmesou múky a vody.

Okrem úžitkovej mali textilné nápisové nástenky dekoračnú, ale aj vzdelávaciu funkciu. Práve ich široká  využiteľnosť im pomohla, aby boli aj veľmi obľúbené. Udržali sa do čias, kým do zariadenia kuchyne neprenikli nové materiály, napríklad obkladačky na stenu.

Dnes textilné nápisové nástenky predstavujú už len prameň informácií o časoch, v ktorých vznikli. Svedčia o spôsobe života, móde, morálnych a všeobecno-spoločenských hodnotách.

Mapa č. 2: Spôsob výroby textilných nápisových násteniek

Textilné nápisové nástenky Slovákov v Chorvátsku

Textilné nápisové nástenky alebo kuchárky svojím spôsobom reprezentujú určitý módny prejav gazdinky, ktorá nástenkou predstavuje umenie práce s niťou a výberom motívu a textu posiela odkaz tým, ktorí navštevujú jej rodinný chrám – kuchyňu.

Majiteľky túto časť kultúrneho dedičstva považujú za rodinné dedičstvo. Ide o predmet, ktorý samy vypracovali, alebo ide o dedičstvo po vydaji. Práve vďaka ich sentimentálnej hodnote vo vzťahu k majiteľke sa mnohé zachovali dodnes a sú odložené ako spomienka v skrini. Absencia stôp po používaní poukazuje na dva dôvody – alebo ich majiteľky pokladali za natoľko vzácne, že ich nepoužívali, alebo sa im zdedená textilná nápisová nástenka nepáčila.

Textilné nápisové nástenky majú najčastejšie výtvarnú a jazykovú časť, obsahujú dva základné elementy – obraz a text. Primárny je výtvarný komponent, ktorý často tematicky dopĺňa text.  Viac ako jedna tretina spracovaného materiálu obsahuje iba výtvarný prejav, kým ostatná časť je doplnená krátkymi odkazmi – textami výchovného charakteru. Texty na podklade sú pravidelne situované vodorovne v dvoch, troch alebo viacerých riadkoch. Evidované je používanie viacerých jazykov – chorvátskeho, slovenského, českého a srbského. Tri štvrtiny textov sú v chorvátskom jazyku. Používanie slovenského jazyka je zaznamenané v niekoľkých lokalitách. Etnickú príslušnosť takýchto textov v slovenčine možno zaznamenať najčastejšie v Iloku, Soľanoch, ale aj v Rijeke, Záhrebe, Jakšići, Našiciach a na Radoši.

Výšivky na textilných nápisových nástenkách predstavujú ručné výšivky podľa predkresleného vzoru. V tomto zmysle sú zvláštnosťou strojom vyšité nástenky zo Solian. Vyšíva sa bavlnenou niťou. Najčastejšie sú jednofarebné nástenky vyšívané modrou niťou – dve tretiny materiálu, potom červenou, čiernou, a zriedkavejšie fialovou, hnedou a zelenou. V celkovom spracovanom materiáli jednu štvrtinu predstavujú nástenky vyšívané viacfarebne a použitie tónovanej nite je iba sporadické. Tlačené nástenky tvoria jednu desatinu celkového materiálu. Väčšina z nich je viacfarebná. Vyšívanie je najčastejšie realizované používaním dvoch druhov stehov, stonkového a plného. Používa sa jeden druh stehu alebo stehy v kombinácii. Kombinácia troch druhov stehov sa prejavuje o niečo zriedkavejšie a najmenej používaná je kombinácia najviac štyroch druhov stehov. Okrem týchto dvoch stehov, stonkového a plného, sme zdokumentovali steh krížikový, predný a kosovský.

Najväčší počet textilných nápisových násteniek znázorňuje interiér kuchyne a rodinu, motívy hygieny (znázornenie džbána a lavóra), lásky a detí. O niečo zriedkavejšie sa vyskytujú témy exteriéru, zátišia a holandské motívy. Neodmysliteľnou súčasťou sú nástenky so sakrálnou tematikou, najviac zastúpené v Zokovom Gaji. Niekoľko násteniek je evidovaných v Iloku, Rijeke, Josipovci, Soľanoch a Našiciach. Znázornením slovenského ľudového odevu zdôrazňujú slovenský pôvod a etnickú príslušnosť.

V súvislosti s obrubou textilných nápisových násteniek rozlišujeme dva základné komponenty – funkčnosť a ornamentálnosť. Funkčné obrúbenie nástenky, najčastejšie strojom alebo i ručne, bielou niťou, je doplnené a ozdobené ručnou alebo strojom zhotovenou výšivkou, nezriedka aj iným plátnom, strojom vyprodukovanou stužkou, ažúrkou alebo háčkovanými zúbkami.

Materiál získaný počas výskumov svedčí o kreatívnom a technickom vklade autoriek. Mnohé exempláre súladom farieb a kvalitou výšivky poukazujú na vysoké estetické ciele vyšívačiek, ktoré preniesli na textilné nápisové nástenky. Použitie viacerých farieb svedčí o módnom prejave, sociálnom statuse vyšívačiek, ale nemá etnické znaky.

Len sporadické príklady, keď boli použité motívy a jazyk, zdôrazňujú slovenské etnické komponenty, a tak vyjadrujú odlišnosť vo vzťahu k získanému materiálu.

Celkovo v skúmanom materiáli dominuje integrovanosť kultúrneho prejavu slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku do chorvátskeho kultúrneho korpusu.

Mapa č. 3: Používanie jazyka

Pri príležitosti 25. výročia Zväzu Slovákov Slovenské kultúrne centrum Našice zo získaného materiálu pripravilo prvú autorskú výstavu  pod názvom Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek. Autorky výstavy, magistra muzeólogie Tatjana Buhová a doktorka etnológie Sandra Kraljová-Vukšićová, zozbieraný a spracovaný materiál prezentovali na 4 rollupbanerov a 19 paneloch dvojjazyčne, v chorvátskom a slovenskom jazyku, a okrem textového a ilustračného materiálu výstava obsahuje aj trojdimenzionálne predmety. Vernisáž sa v spolupráci s Vlastivedným múzeom Našice uskutočnila v sobotu 17. júna 2017 v priestoroch Vlastivedného múzea v Našiciach a otvoril ju predseda Rady pre národnostné menšiny ChR Aleksandar Tolnauer. Realizáciu výskumu a prípravu výstavy finančne podporili Zväz Slovákov, Ministerstvo kultúry ChR, Rada pre národnostné menšiny, Osijecko-baraňská župa a mesto Našice.

Sandra Kráľová-Vukšićová,

riaditeľka

Slovački centar za kulturu Našice

– Slovenské kultúrne centrum Našice

Braće Radića 68, p.p. 30, 31500 Našice

E-mail: slovackicentar-ravnatelj@os.t-com.hr

www.skc.hr