O Slovákoch v Maďarsku a ich samospráve

Vyše tri storočia uplynuli odvtedy, ako sa v prvých lokalitách na území dnešného Maďarska usadili Slováci. Naši húževnatí predkovia prišli do týchto krajov – medzi Pilíšske vrchy, cez Novohrad, Zemplín a Bakonské pohorie po žírne roviny Dolnej zeme – z rôznych regiónov severnej časti Uhorska. Hovorili viacerými nárečiami, boli príslušníkmi odlišných konfesií a nositeľmi rôznej kultúry  – v súdržné komunity ich vlial spoločný osud, ktorý zdieľali vo svojom novom bydlisku. Iba v poslených dvoch desaťročiach sa slovenskej komunite v Maďarsku naskytla príležitosť prostredníctvom slovenských samospráv formovať svoj osud.

Začiatky. Húfne sťahovanie slovenských nevoľníkov do južných stolíc Uhorska bol takmer dve storočia trvajúci proces. Po vyhnaní Turkov sa na územie dnešného Maďarska presťahovala jedna pätina slovenského etnika (približne 150 – 200 tisíc osôb) a podieľala sa na znovuzaložení vyše 100 obcí. Sťahovanie malo rôzne príčiny. Habsbursko-turecké vojny (1526 – 1718) a stavovské povstania proti Habsburgovcom (1604 – 1711) priniesli so sebou znásobovanie bremien doliehajúcich na obyvateľstvo. V preľudnených hornouhorských stoliciach nastal nedostatok úrodnej pôdy. Krutá rekatolizácia, ktorá sa začala začiatkom 18. storočia, nútila evanjelikov hľadať miesta, kde mohli slobodne vyznávať svoju vieru.

Živelnou formou migrácie Slovákov (od polovice 17. storočia) bol odchod poddaných na sezónne poľnohospodárske práce a úteky poddaných do Pilíša (Santov, Kestúc, Čív), peštiansko-novohradskej oblasti (Banka, Veňarec, Jača) a do Zemplína. Druhou, už organizovanou formou kolonizácie (1711 – 1740) bolo, keď svetskí a cirkevní zemepáni, ktorí vlastnili majetky aj v severnom Uhorsku, presťahovali časť svojich poddaných na svoje južnejšie majetky a keď statkári osídľovaním veľkostatkov, ktoré dostali za služby cisárskemu dvoru, poverili tzv. lokátorov. V tomto období vznikli ďalšie slovenské obce v novohradsko-peštianskej oblasti (Sudice, Asód, Maglód), v Zadunajsku (Senváclav, Eška, Čerňa, Bánhida, Tardoš), medzi Dunajom a Tisou (Malý Kereš) a v békešsko-čanádskej oblasti (Békešská Čaba, Sarvaš, Poľný Berinčok), ako aj prvá sklená huta v Bukovom pohorí (Stará Huta). V tretej etape (1740 – začiatok 19. storočia) kolonizácie časť slovenských poddaných usadených v békešsko-čanádskej oblasti pre nedostatok pôdy putovala ďalej a zakladala nové osady (Slovenský Komlóš, Níreďháza, Veľký Bánhedeš, Pitvaroš). Z hornouhorských oblastí prichádzali baníci, remeselníci, drevorubači, sklári a drotári, väčšinou katolíckeho vierovyznania, ktorí sa usadili v Pilíši (Mlynky), Bukových horách (Répašská Huta), v Zemplíne (Vágašská Huta) a v Mátre (Alkár, Horná Huta).

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena – laureát tohtoročného vyznamenania Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť (Foto: Imrich Fuhl)

20. storočie. Do prvej svetovej vojny predkovia dnešných Slovákov v Maďarsku žili v spoločnom štátnom útvare so svojím materským etnikom, s ktorým zdieľali spoločný osud. Po prvej svetovej vojne, po rozpade Uhorska, sa Slováci v Maďarsku ocitli izolovaní nielen od materského etnika, ale aj od slovenských komunít v Rumunsku a v Juhoslávii. V medzivojnovom období v horthyovskom Maďarsku čelili silnému asimilačnému tlaku. Po druhej svetovej vojne, v rámci výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, sa pod vplyvom skúseností z národnostnej politiky medzivojnového obdobia a intenzívnej agitačnej kampane do Československa presídlilo 73 tisíc Slovákov. Negatívny dopad na zachovanie oslabených slovenských komunít mala aj spoločenská mobilita a spriemyselňovanie krajiny v období socializmu.

Spoločenské organizácie. V roku 1948 vznikol Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý zastupoval záujmy Slovákov na politickom, hospodárskom a kultúrnom poli. Činnosť zväzu budovaného na báze miestnych organizácií sa pod vplyvom politického vývinu od roku 1951 zúžila na kultúru.  Koncom 80. rokov minulého storočia, v čase spoločenských zmien, vznikli tzv. alternatívne spoločenské organizácie s celoštátnou pôsobnosťou a postupne sa zakladali aj miestne a regionálne slovenské spolky. Organizáciami s celoštátnou pôsobnosťou v súčasnosti sú Zväz Slovákov v Maďarsku, Únia slovenských organizácií v Maďarsku, Slovenský spolok Identita a Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku. Spoločenské organizácie na voľbách národnostných samospráv vystupujú ako nominujúce organizácie.

Systém slovenských samospráv a politické zastúpenie. Zákon o právach národných a etnických menšín v Maďarsku z roku 1993 vytvoril možnosť zakladania národnostných samospráv a prevádzkovania vlastných inštitúcií. K slovenskej národnosti sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva prihlásilo 29 tisíc osôb, za svoj materinský jazyk označilo slovenčinu necelých 10 tisíc osôb. Slováci v Maďarsku disponujú v súčasnosti 112 miestnymi samosprávami, 6 regionálnymi samosprávami a Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM). Na parlamentných voľbách v roku 2014 si prvýkrát v histórii zvolili svojho parlamentného hovorcu, ktorý presadzuje ich záujmy v zákonodarnom zbore Maďarska.

Cenu Štefana Lamiho si na Dni Slovákov v Maďarsku v obci Alkár (Mátraszentimre) mohol prevziať Folklórny spolok z Kerepešu (Foto: Imrich Fuhl)

Naše inštitúcie. Po vytvorení právnych a finančných podmienok Celoštátna slovenská samospráva od roku 2004 postupne prevzala do prevádzky školy, v ktorých prebieha jednojazyčná slovenská, resp. dvojjazyčná výučba. V súčasnosti prevádzkuje školy v Sarvaši, v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, v Novom Meste pod Šiatrom a  v Budapešti. S výnimkou školy v Novom Meste pod Šiatrom všetky ustanovizne majú aj materskú školu a dve z nich – Békešská Čaba a Budapešť – aj gymnáziá. V školskom roku 2015/2016 navštevovalo tieto inštitúcie 1286 žiakov. Napriek stúpajúcemu počtu žiakov v  školách prevádzkovaných CSSM v uplynulých desaťročiach sme svedkami poklesu počtu škôl, kde sa vyučuje slovenčina. V školskom roku 2015/2016 bolo v Maďarsku 36 štátnych škôl s vyučovaním slovenčiny. Slovenský jazyk, literatúru a kultúru, resp. odbor slovenské národnostné učiteľstvo možno študovať aj na štyroch vysokoškolských inštitúciách v Maďarsku.

Najvyšší volený zbor Slovákov v Maďarsku prevádzkuje aj niekoľko kultúrnych, vedeckých a odborných inštitúcií. Interdisciplinárny Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku bol v čase spoločenských zmien prvou národnostnou výskumnou dielňou v Maďarsku. Slovenské divadlo Vertigo disponuje ochotníckou a profesionálnou zložkou a so svojimi predstaveniami hosťuje vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch v krajine. Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku má dve oddelenia: oddelenie osvety a oddelenie kultúrneho dedičstva. Svoju činnosť vyvíja prostredníctvom desiatich regionálnych stredísk. Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku zbiera a sprístupňuje dokumenty týkajúce sa našej komunity a pomáha pri zásobovaní župných a obecných knižníc slovenskými knihami. Naše Pedagogické metodické centrum poskytuje odbornú podporu školám a zabezpečuje starostlivosť o talentovaných žiakov prostredníctvom Programu pre nadaných. CSSM je aj zakladateľkou a majiteľkou Obchodnej spoločnosti Slovak Um, ktorá vydáva týždenník Ľudové noviny a ďalšie publikácie, a stará sa o správu a využívanie nehnuteľného majetku našej samosprávy.

Momentky z najväčšieho sviatku našej komunity – Dňa Slovákov v Maďarsku v roku 2016 (Foto: Imrich Fuhl)

Médiá. Od roku 1957 vychádza týždenník Ľudové noviny, ktorý od roku 2004 má aj denne aktualizovaný portál www.luno.hu. Slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu oslovuje poslucháčov od roku 1974. Reláciu V materinskom jazyku môžu poslucháči počúvať každý deň od 18. do 20. hodiny. Maďarská verejnoprávna televízia vysiela slovenské relácie od roku 1983. Magazín Domovina môžu diváci sledovať v pondelok popoludní. Informovaniu v materinskom jazyku slúžia aj časopis Čabän,  časopis Budapeštiansky Slovák slovenské prílohy miestnych novín (Komlóšska mozaika, Novinkár nad Kerešom, Zrnko-Magocska), a nezávislý portál www.oslovma.hu. Populárnym čítaním v slovenčine sú Náš kalendárČabiansky kalendár.

Alžbeta Hollerová-Račková
predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku