Ak hovoríme o fenoméne času, ktorý žijeme v až nepríjemnom okrúžení všakovakých interaktívnych médií, mobilných a sociálnych sietí, žiaľ, až pričasto nás namiesto emotívneho aj ľudského približovania v ukotvení svojho ega skôr rozdeľujúcich, predsa len jestvuje jedinečný aspekt, subjekt a zajedno aj hmatateľno-vizuálny koncept objektivizujúceho okamihu. Nespochybniteľne tieto atribúty napĺňa fotografia.
Fotografia ako obrazový vnem – nech už ju vnímame najsamprv ako iba číru a strohú informáciu, následne ako viacvýznamové posolstvo, možno podnetný kumšt, príbeh zo súkromného pamätníčka, ale hoci aj nadčasový obraz, nespochybniteľné svedectvo, reportážny či cestopisný dokument (pretože fotografia má ohromnú nadrozmernosť aktuálnych i nadčasových parametrov), sa už od jej zrodu stala pre nás nenahraditeľným zdrojom objavovania, poznania, utvrdzovania sa v minulosti aj prítomnosti. Nuž a z aspektu mapovania, triedenia a synchronizácie – tak po časovej osi, ako aj z hľadiska myšlienkovo-obsahovej i tematicko-teritoriálnej, má fotografia bez ohľadu na žáner či technické spracovanie mimoriadny význam aj pre kompletizáciu histórie slovenského vysťahovalectva a s ním aj nadčasový odkaz obrazu života, spoločenského vkladu, ako aj kultúrno-duchovného rozmeru slovenských krajanských komunít vo svete.
Fotografia Obed na vrchole mrakodrapu fotografa Charlesa Clyda Ebbetsa– Gustáv Popovič je prvý sprava s fľaškou v ruke
Obed na vrchole mrakodrapu je jedna z najznámejších fotografií dvadsiateho storočia. Veď kto by nepoznal čiernobiely ikonický obraz 11 robotníkov, ako spokojne oddychujú úctyhodné až smelé desiatky metrov nad New Yorkom. Pre nás Slovákov je svojím spôsobom vzácna najmä tým, že je na nej aj Gusti Popovič – jeden zo státisícov Slovákov, ktorí sa so „šífkartou“ vybrali za oceán, aby v Amerike mozoľnatým odlúčením od rodnej hrude zabezpečili rodinám na Slovensku nádejnejšiu existenciu.
Lenže ako a kde táto fotografia vznikla? Väčšina ľudí si totiž obed na vrchole mrakodrapu nesprávne spája so stavbou empire state building. No už letmý pohľad na snímku a vzdialenosť od central parku prezradí, že slávnou budovou, počas výstavby ktorej záber vznikol, je RCA Building, dnešné srdce Rockeffelerovho Centra známe aj ako GE Building s vyhliadkou na vrchole.
A práve pri stavbe najvyšších poschodí, na ktorých dnes nájdete vyhliadku top of the rock, bola zhotovená slávna fotografia. Jej autorom je Charles C. Ebbets, ktorý na vrchole rca building nasnímal viacero fotografií. No najslávnejšia je práve táto, z 29. septembra 1932, odfotená na 69. zo sedemdesiatich poschodí mrakodrapu. Autor jej dal jednoznačný názov: Obed na vrchole mrakodrapu. Fotografia bola následne uverejnená v nedeľnej prílohe denníka New York Herald Tribune 2. októbra 1932.
Aj keď v čase stavby boli bezpečnostné štandardy naozaj nízke a na priečnych nosníkoch vo výške vyše 250 metrov, robotníci pracovali bez istenia, slávna fotka je bezpochyby zinscenovaná, podobne ako aj ďalšia fotka z tejto série, ktorá zobrazuje spiacich robotníkov. Fotografia šikovne využíva perspektívu pre väčšiu dramatickosť (pod robotníkmi sa totiž nachádzalo už postavené poschodie).
Gusti Popovič – Slovák s povestnou fľaštičkou
Ak si fotografiu Obed na vrchole mrakodrapu pozorne prezriete, v ruke sediacej postavy na snímke celkom vpravo si všimnete fľašu od whisky aj v čase prohibície. Muž, ktorý ju zviera, pochádzal zo Slovenska, z Vyšného Slavkova (v súčasnosti Okres Poprad). Volal sa Gusti Popovič (1880 – 1945). Jeho meno nepoznajú mnohí, avšak jeho pohľad uprený do objektívu fotografa poznajú milióny.
„Dedo bol v Amerike dohromady trikrát a raz bol aj v Kanade. Chodil za oceán za robotou. Pobudol tam niekoľko rokov, a keď zarobil nejaké doláre, vrátil sa domov na Slovensko,“ spomínal po rokoch Gustiho vnuk – Ivan Popovič, významný slovenský výtvarník, ktorý svojho času našiel slávnu fotografiu aj v starom rodinnom albume.
To, že má predka na najslávnejšej fotografii 20. storočia, zistil pomerne neskoro. „Keď sa v roku 1989 konečne otvorili hranice, bol som so synom Dávidom vo Viedni. V jednom supermarkete som zbadal fotku robotníkov sediacich na nosníku nad Manhattanom. Vravím si, veď ja ju poznám. Presne takú istú majú moji rodičia doma v Kežmarku založenú v albume,“ vyznal sa Ivan Popovič pred rokmi na margo príbehu slávnej fotografie s jeho dedom pre jeden slovenský týždenník.
Pri najbližšej návšteve rodičov, ako vtedy priblížil, si na fotku opäť spomenul. „Bol to taký starý album, klasické čierne listy a drevený obal s obrázkom jeleňa. Vnútri bola táto fotka ako pohľadnica,“ pričom dodal, že v časoch, keď vznikla, nebolo toľko fotografov ako dnes. Mnohí z nich vydávali svoje fotografie ako pohľadnice. „Jemne som ju z albumu vytrhol, naši totiž fotky doň priliepali akýmsi „maglajzom“. Bola to pohľadnica, ktorú písal dedo babke. Na zadnej strane bolo napísané: nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti,“ zaspomínal si výtvarník Ivan Popovič. Zajedno so sarkazmom podotkol, že spišiaci spolu s indiánmi postavili celý manhattan. „keď som povedal našim, na akej slávnej fotke je náš dedo, otec povedal: samozrejme, no a čo.“
Náhrobný pomník Popovičovcov vo Vyšnom Slavkove s legendárnou fotografiou
Gusti Popovič bol pôvodne drevorubač a tesár. V Amerike bol za robotou dohromady trikrát. Počas jedného z jeho pobytov v New Yorku, v roku 1932, poslal svojej manželke Mariške pohľadnicu s touto známou fotografiou, na ktorú, ako už predoslal jeho vnuk Ivan, napísal: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“
Gusti Popovič sa z Ameriky vrátil domov na Slovensko pred 2. svetovou vojnou. Kúpil nejaké polia, lesy, aby mohol gazdovať. Keď sa končila vojna a cez Slavkov prechádzal front, zahynul počas bombardovania. Vyšiel z pivnice, a keď kráčal
k domu, zabila ho črepina z granátu. Gusti mal v čase skonu 65 rokov… Pomník na spoločnom hrobe manželov Popovičovcov na cintoríne vo Vyšnom Slavkove zdobí dnes aj legendárna fotografia z newyorského Manhattanu.
RCA Building bola v roku 1988 premenovaná na GE Building po tom, čo general electric získali firmu rca. Stavba je desiatou najvyššou budovou v New Yorku a 33. v rámci celých Spojených štátov. V budove sídli napríklad firma Rockefeller Family & Associates a televízna spoločnosť NBC. Na najvyšších poschodiach je rozhľadňa Top of the Rock a reštaurácia Rainbow Room, odkiaľ môžete New York vidieť tak, ako ho kedysi, pravda, iba v mnohých rozostavaných kontúrach, videl aj východniar Gusti Popovič. Aj vďaka jeho mozoľnatej práci sa, možno ani netušiac, ako sa vchádza do histórie, ocitol ako tvár oddychujúceho robotníka nad newyorským Manhattanom. A tak sa vďaka Gustimu Popovičovi aj my hrdíme svojou stopou a prítomnosťou na jednom z najslávnejších okamihov svetovej fotografie, ktorý nám natrvalo sprítomňuje aj jedného z najznámejších Slovákov hľadajúcich šťastie v cudzom svete.
Autor fotografie Charles Clyde Ebbets (1905 – 1978) začínal v 20. rokoch minulého storočia fotografovaním zátiší, neskôr ho zlákal film, kde sa pohyboval pred kamerou aj za kamerou. Krátko bol pilotom, automobilovým pretekárom i zápasníkom. Potom sa začal živiť fotografovaním. V 30. rokoch sa už jeho fotografie objavujú aj v New York Times a v roku 1932 sa stal fotografickým riaditeľom pre Rockefellerovo centrum, ktoré práve stavali v New Yorku. Práve na 69. poschodí rozostavanej GE Building (do roku 1988 RCA Building) 29. septembra 1932 urobil legendárnu fotku Obed na vrchole mrakodrapu, ktorá sa neskôr stala najslávnejšou fotkou 20. storočia. Paradoxom je, že autorstvo tejto fotky mu oficiálne Bettmanov archív, ktorý má na ňu copyright, potvrdil až v roku 2003, dovtedy pri ňom autora neudával.
Ľudovít Pomichal