Petrovské príhody a pocity

Naši vojvodinskí bratia prišli do Petrovca v roku 1745. Priviedol ich sem Matej Čáni, slobodník z Málinca. Dvadsaťosem slovenských rodín sa usadilo v osade pomenovanej po svätom Petrovi. Pochádzali z juž­nej oblasti stredného Slovenska, ale my sme na potulke stretli aj Petrovčanov, ktorí sa hlásia k Liptovu alebo k Orave. Územie, na ktorom sa dnešní Prečítať viac o Petrovské príhody a pocity[…]

Zaujímavé umelecké dielo v kostole v Novej Huti

Obec Nová Huta v Bihorskej župe patrí medzi významné centrá náboženského života Slovákov v Rumunsku. Na území dediny žije zhruba 1 200 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí hovoria huťanským slovenským nárečím s prevahou hornotrenčianskych (t. j. kysuckých) prvkov. Napokon vďaka jazyku si aj napriek viac ako 200-ročnému odlúčeniu od vlastného národa cca 98 % „Huťanov“ dodnes udržalo svoju Prečítať viac o Zaujímavé umelecké dielo v kostole v Novej Huti[…]

Naše snahy v zrkadle času

K 30. výročiu obnoveného vydávania kultúrno-spoločenského mesačníka Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Naše snahy Po zániku prvého slovenského časopisu v Rumunsku Slovenského týždenníka Peter Pavel Dováľ sa rozhodol vydávať nový časopis Naše snahy – časopis Slovákov a Čechov v Rumunsku. Prvé číslo novonarodeniatka vyšlo 1. septembra 1936 ako národný, kultúrny a hospodársky časopis práve pod réžiou spomenutého Prečítať viac o Naše snahy v zrkadle času[…]

Jedinečná Slovenka v Rakúsku Camilla Labas

Camilla Labas je zaujímavou osobnosťou slovenského zahraničia, ktorá si nový domov našla ako emigrantka v Rakúsku, kde žije už tridsať rokov. Jej domov je však  celý svet. Pochádza zo Slovenska, z Prešova. Vyštudovala germanistiku vo východnom Nemecku, v Jene, a sústavne pracuje na poznaní seba a iných. Po odchode do emigrácie na Univerzite vo Viedni vyštudovala históriu Rímskej, Byzantskej a Perzskej Prečítať viac o Jedinečná Slovenka v Rakúsku Camilla Labas[…]

Krátka história viedenských Slovákov

Slovákov a Rakúšanov spájajú stáročia spoločnej histórie. Prvé zmienky o slovanských usadlostiach v dnešnom rakúsko-slovenskom pohraničí pochádzajú už zo 6. storočia. Počas stredoveku tvorili Slováci neodmysliteľnú súčasť spoločnosti. Slovenskí remeselníci, často drotári, slávni predavači zeleniny zeleninári či robotníci sa aktívne podieľali na vývoji mestského života. Na cisárskom dvore pôsobilo nemalé množstvo slovenských učencov, Viedeň sa Prečítať viac o Krátka história viedenských Slovákov[…]