Štvrťstoročnica Dní slovenskej kultúry v Poľsku

Dni slovenskej kultúry konajúce sa každoročne na častiach Spiša a Oravy, ktoré sú dnes v Poľsku, ale aj v samotnom srdci Malopoľska, v Krakove oslavujú v tomto roku už svoju štvrťstoročnicu. Počas tohto obdobia sa v najsevernejšie položenej slovanskej krajine predstavili stovky rôznych umeleckých zoskupení – folklórnych súborov, divadielok, hudobných, tanečných a speváckych súborov, ako aj jednotlivcov – hudobníkov, spevákov, tanečníkov, maliarov, Prečítať viac o Štvrťstoročnica Dní slovenskej kultúry v Poľsku[…]

Visionart Martina-Juraja Oscitého

Martin-Juraj Oscitý je vynikajúci súčasný akademický maliar a grafik. Narodil sa v Bratislave 23. júla 1952. Už v útlom veku mal záujem o umenie a bol ním doslova fascinovaný. Vždy ho inšpirovali obrazy, ilustrácie, rozprávky a báje, čo vyústilo v potrebe odbornej umeleckej výučby, a to v škole umenia pre talentové deti v Bratislave. (prof. Jurík, Polakovič, Goga) Mal vtedy len 9 rokov. S veľkou Prečítať viac o Visionart Martina-Juraja Oscitého[…]

Slovenčina v Mníchove

Slovenské vzdelávacie centrum v Mníchove pri Slovensko-nemeckom kultúrnom klube zabezpečuje rôzne akcie pre deti a rodiny s deťmi, ktoré sú zamerané na vytváranie slovenských priateľstiev, zlepšovanie komunikácie v slovenčine a budovanie vzťahu k Slovensku. Centrum sa aktívne venuje práci so slovenskými deťmi a mládežou žijúcou v Mníchove. Vyučovanie slovenčiny a detské dielne Každý piatok podvečer zaznieva v kultúrnom centre Gorod v Mníchove slovenčina. Spoločne sa tam Prečítať viac o Slovenčina v Mníchove[…]

Holohlavskí – Sága strateného rodu

Vo vzdialenom mexickom meste Guadalajara som náhodou narazil na vysvietený veľký neónový nápis a na ňom jediné slovo – SLOVENSKO. Ten nápis sa sem a vlastne nikam na svete okrem Slovenska nehodil – bol totiž naozaj písaný naozaj po slovensky. Nebolo to anglické SLOVAKIA, ani španielske ESLOVAQUIA, ale naozaj našské domácke SLOVENSKO. Objavil som tak Prečítať viac o Holohlavskí – Sága strateného rodu[…]

Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš

„Piliš mal v 9. storočí podobu *Plešb. Bol to plešatý vrch. Takéto meno má u Slovanov viacej vrchov. Aj apelatívum pleš vo význame plešina, tonzúra na hlave prešlo do maďarčiny.“ (Šimon Ondruš) Do roku 2000 jediná o Mlynkoch (Pilisszentkereszt) napísaná knižka síce donedávna kolovala v dedine, ale potom sa stratila. Treba však povedať, že jej Prečítať viac o Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš[…]