V roku 1716 v prvom sťahovaní začali na dolnozemské močaristé územie prichádzať slovenské rodiny, ktoré znovuzaložili Čabu a namáhavou prácou odvodnili močiare, postavili si svoj kostol, stavali sálašské školy – následkom čoho v roku 1909 analfabetizmu obyvateľstva bolo 8,1 %, kým celokrajinský priemer bol 36,8 % – založili ochotnícke divadlo a rôzne spolky. Čaba znela slovenským slovom a duchom. Spoločnosť sa zoskupovala najmä okolo cirkvi, vierovyznania. Zaregistrovanie usadenia v úrade bolo v roku 1718, preto rátame znovuzaloženie Čaby od tohto roku. V roku 1993 pred Radnicou bola umiestnená skala zo Slovenska na počesť výročia znovuzaloženia Čaby Slovákmi.
Roky preleteli, časy sa menili a bývalá metropola Slovákov nosí v sebe už skoro len stopy predkov, no Dom slovenskej kultúry, sídlo Čabianskej organizácie Slovákov, primerane možnostiam otvorí dvere komunitám potomkov, ktorí by chceli zachovať a novými metódami presadiť do súčasnosti a do povedomia nastupujúcej generácie dedičstvo svojich predkov, i keď po tristoročných dejinách svoj jazyk, slovenčinu, skoro celkom stratili. Kultúra, osveta a najmä mikrospoločnosti, ktoré sú zázemím a fundamentom všetkého, v dnešnom svete je v macošskom postavení na poli uznania hodnoty všade na svete, ale napriek tomu sa komunity stretávajú, svoje koníčky zdedené od predkov pestujú s nemalým, takmer už zúfalým úsilím.
Ale teraz by som Vám chcela radšej predstaviť zaryté stopy našich slovenských predkov spájané aj so zaujímavosťami, a to z oblasti náboženstva a cirkvi, keďže „Zlatú dobu” Slováci na Čabe prežili vďaka svojmu vierovyznaniu, ktoré ich nesmierne spojilo do silného spoločenstva. Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe leží pri úpätí Veľkého evanjelického kostola, najväčšieho evanjelického kostola Strednej Európy, steny ktorého kryjú slovenské nápisy: Slovo Boží, alebo Ver v Krista Ježiše.
Ale aj v Malom evanjelickom kostole nájdeme slová našich predkov:
Kdýž libi hlas zwonu
Proniká oblohu
Srdečne, nábožne
Wzdýchni k Pánu Bohu.
Zwon tento cyrkvi Evang. B. Čabenské daroval Pavel Márik s prwow Manželkow Máriow Ondrejčik a s druhow Helenow
Polkaj. R. P. 1874
Okrem nápisov medzi radmi sedadiel kostola môžeme nájsť Tranosciá a Funebrály (Písné duchovní) – z ktorých niekoľko stoviek v r. 2013 znovu dala zviazať slovenská mládež.
Napokon dva evanjelické kostoly, späté s dejinami Slovače, sa stali logom mesta. Tieto kostoly sú aj na turistickej známke č. 236, ktorú Čabianska organizácia Slovákov spolu s vydavateľom Turistické známky s. r. o. sme krstili v roku 2016 v Dome slovenskej kultúry.
Pozrime sa na ďalšie styčné body Čabianskej organizácie Slovákov – Domu slovenskej kultúry s cirkvou.
Spolu bola konferencia a odhalenie sochy bratov Seberíniovcov, územie ktorej je už premenované na Námestie Seberíni a stojí tam od roku 2013 s takým istým pomenovaním: cirkevné a umelcké školské zariadenie.
Ohľadom vydavateľskej činnosti spätosť možno nájsť v Čabianskom kalendári, veď v r. 1920 – 1947 založená a vydávaná bola ročenka Evanjelická cirkev. Vojna vydavateľskú činnosť prerušila a znovuvydanie sa pustilo na cestu v roku 1991 a od konca roku 2016 aj zakladateľom, aj vydavateľom je zaregistrovaná Čabianska organizácia Slovákov.
No nechali sme stopu aj zo spolupráce s katolíckou cirkvou, veď v r. 2002 sa spoločne vydala publikácia Lexikón čabianskych katolíckych rodín.
Ohľadom kultúrnej a osvetárskej činnosti organizácia sa podieľala na uskutočnení V. Stretnutia slovenských evanjelikov (poprvýkrát mimo územia Slovenska).
Naše odborné skupiny pracujú na tom, aby motívy a melódie našich predkov ostali v podvedomí. Na celoštátnom stupni najvyšším odborným uznaním disponujúce naše výšivkárky krúžku Rozmarín, na samých výstavách prezentujú motívy starých kožuchov a iných zdedených textílií, a dbali aj na to, aby aj cirkev bola uznávaná. Evanjelickej cirkvi v r. 2015 – 2016 darovali zo siedmich častí pozostávajúcu garnitúru a v roku 2016 katolíckej cirkvi vo Viniciach na Vianoce ozdobili stromček vyšívanými ozdobami.
V tomto roku sme pustili na cestu ako dar ručne vyrobené medovníky s motívom čabianskeho kožucha.
Naše spevokoly Čabianska ružička a Orgován vystupujú na rozličných podujatiach, ako aj na vianočnom koncerte v evanjelickom kostole, kým naši citaristi – ktorí znovuorganizujú kapelu, chodia do škôl a škôlok držať mimoriadne hodiny hudobnej výchovy a žiaci cirkevných škôl prídu s príležitostným programom do našich klubov.
Časy sa menia, s tým aj okolnosti a možnosti – ku ktorým každý si musí prispôsobiť svoj život a svoju činnosť, treba uznať, čo a prečo sa zmenilo a ako a v akej miere možno držať svoju angažovanosť nad hladinou. Nielen jazyk, ale aj súdržnosť sa stráca z komunity. Nebolo by treba to zanedbať.
Hajnalka Krajcsovicsová