Rumunsko

Zuzana Pavelcová Babie leto každoročne prináša do rumunského mestečka Nadlak kvalitný prednes slovenskej ľudovej piesne. O jeho interpretáciu sa už viac ako dve desaťročia starajú krajanskí speváci z Maďarska, zo Srbska i z Rumunska počas chýrečnej dolnozemskej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne s príslovečným názvom – Cez Nadlak je… Počas piatkového a sobotného večera sa spevácke talenty v troch súťažných vekových Prečítať viac o Cez Nadlak je… po dvadsiaty druhý raz[…]

Dagmar Mária Anoca (1951 – 2022) Pravda, keby sme chceli začať, takpovediac ab ovo,1 museli by sme sa aspoň v krátkosti zmieniť o histórii reflexie o tunajšom umení z pera našich ľudí, potom o konkrétnych prejavoch, druhoch a žánroch výtvarného umenia, o počiatkoch a rozvoji tohto fenoménu u Slovákov v Rumunsku, o ľudovom výtvarnom umení, Prečítať viac o Poznámky na margo fenoménu výtvarného umenia u Slovákov v Rumunsku[…]

Folklórny súbor Lipka Folklórny súbor Lipka bol založený v roku 1980 s cieľom zachovávať a prezentovať slovenské ľudové tradície z Bodonoša – prvej dediny, ktorú založili Slováci v tom regióne. Tance a spevy, ktoré FS Lipka pestuje, sú inšpirované z tradičnej ľudovej kultúry Slovákov z Gemera, Oravy, Kysúc, Zvolena a Zemplína, ktorí sa tu usadili koncom 18. storočia. Skupina sa najskôr uplatnila doma Prečítať viac o Dva folklórne súbory z rumunského Bihoru[…]

S príchodom leta akoby sa vrece roztrhlo s podujatiami Slovákov v zahraničí i doma na Slovensku, za mnohé iné spomeňme aspoň Pamätný deň zahraničných Slovákov v Bratislave, Deň Slovákov v Maďarsku… vymenovať možno ďalšie a ďalšie, pripomínajúce významné udalosti a významné osobností, ale aj letné tábory pre deti, niektoré so špecifickým zameraním. Všetky takéto stretnutia Prečítať viac o Folklórny Čerpotok v plnom nasadení[…]

Slováci v Rumunsku tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenského krajanského sveta v časti juhovýchodnej Európy. Pre ich historiografiu a vývoj je príznačné, že stopy prirodzenej migrácie a ekonomicko-sociálneho sťahovania sa v permanentnom pohybe Horného Uhorska (súčasného teritória Slovenska) ich zaviedli stáročiami do dvoch kľúčových ohnísk, v ktorých už viac ako 250 rokov udržujú kultúrno-duchovné dedičstvo svojich slovenských Prečítať viac o K dvojstému výročiu Novej Huty znela Bihorom ľúbezná reč a spev Slovákov v Rumunsku[…]

Obec Nová Huta v Bihorskej župe patrí medzi významné centrá náboženského života Slovákov v Rumunsku. Na území dediny žije zhruba 1 200 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí hovoria huťanským slovenským nárečím s prevahou hornotrenčianskych (t. j. kysuckých) prvkov. Napokon vďaka jazyku si aj napriek viac ako 200-ročnému odlúčeniu od vlastného národa cca 98 % „Huťanov“ dodnes udržalo svoju Prečítať viac o Zaujímavé umelecké dielo v kostole v Novej Huti[…]

K 30. výročiu obnoveného vydávania kultúrno-spoločenského mesačníka Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Naše snahy Po zániku prvého slovenského časopisu v Rumunsku Slovenského týždenníka Peter Pavel Dováľ sa rozhodol vydávať nový časopis Naše snahy – časopis Slovákov a Čechov v Rumunsku. Prvé číslo novonarodeniatka vyšlo 1. septembra 1936 ako národný, kultúrny a hospodársky časopis práve pod réžiou spomenutého Prečítať viac o Naše snahy v zrkadle času[…]

V medzivojnovom období v Rumunsku fungujú desiatky spolkov a združení, ktorých úlohou je udržiavať a rozvíjať národné povedomie Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku. Po r. 1945 však nastáva takmer polstoročie úplného ticha v oblasti fungovania spolkov a združení. Po páde totalitného režimu sa opäť naskytla príležitosť myslieť a konať v prospech našich komunít a Prečítať viac o Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku[…]

V slovenskom zahraničí sa najčastejšie stretáme s praxou, že druhá alebo tretia generácia stráca svoj materinský jazyk, ďalšia zrejme stráca už aj slovenské povedomie, alebo ak aj ešte nejaké jestvuje, ono je veľmi chabé. V prípade slovenských dolnozemských komunít sa situácia javí inak. Aj po viac ako štvrťtisícročí žitia a bytia v tomto geografickom priestore slovenské komunity Prečítať viac o Cena Samuela Tešedíka[…]

Naše dejiny Do očí sa nám prach jak spánok lepí. Do uší hučia ako cepy dejiny.   Tak z dediny do dediny sme šli už dávno predtým. Hľadali sídlo aj polia neviny.   Nie hľadať začiatok si v jame, kde blato modeluje nový dom, si ale čiarať tiene dávno známe tu, v prapočiatku slova SOM, Prečítať viac o Ondrej Štefanko (1949-2008)[…]

Ondrej Štefanko (Temešvár, 18. 3. 1949 – Nadlak, 20. 2. 2008) bol zakladajúcim a dlhoročným predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zakladateľom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvým podpredsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktorom viacerých slovenských časopisov a významný spisovateľ, básnik, esejista, kultúrny dejateľ. Bol stmeľujúcou a mnohokrát aj smerodajnou osobnosťou slovenskej Dolnej zeme a – v určitých momentoch Prečítať viac o Cena Ondreja Štefanka[…]

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začínajú pomerne intenzívne fungovať pri miestnych knižniciach literárne krúžky. Boli často poplatné dobe a neraz zanikli. Pri Mestskej knižnici v Nadlaku sa však v r. 1976 zrodil trocha iný literárny krúžok, pretože sa tu stretávali nadšenci literatúry, ktorí hovorili o slovenskom a rumunskom literárnom fenoméne, ale súčasne aj rozoberali vlastnú Prečítať viac o Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku[…]