Maďarsko

Hajnalka Krajcsovicsová konateľka Čabianskej organizácie Slovákov regionálna vedúca Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku V čabianskom šírom poli, slovenskej komunite, sa podarilo to, čo máloktorej krajanskej pospolite. Stalo sa to vďaka osobám, ktoré so svojou viacdesaťročnou nepretržitou pevnou prácou; postojom z pozadia viesť slovenskú aktivitu a držať spolu komunitu; a napokon nebáť sa zaviesť ďalšiu generáciu do krvného obehu krajanského života Prečítať viac o Hodnoty čabianskych Slovákov uznané širokou verejnosťou[…]

Mgr. Vojtech Hami kustód zbierky faleristiky SNM – Historické múzeum vojtech.hami@snm.sk   V krajanských zbierkach SNM – Historického múzea sa nachádza veľmi zaujímavý zbierkový predmet. Ide o zošit formátu A5, ktorý je na dvadsiatich troch stranách zapísaný básničkami, vinšmi, odobierkami a modlitbami s odkazmi na Sväté písmo (predovšetkým v modlitbách a vinšoch). Písmo je úhľadné, písané brkom a datujeme ho do roku Prečítať viac o Svadobné vinše zo zbierok SNM – Historického múzea[…]

Ján Jančovic Slovenskí poddaní sa vo svojom putovaní zo severných stolíc Uhorska najčastejšie na svojej chlebovej ceste prechodne zastavovali a niektorí potom aj natrvalo zostali aj v obciach na ľavej strane Ipľa. Po rokoch niektorí z nich však pokračovali v putovaní ďarmotsko-asódskym koridorom ďalej na juh. Tak to bolo aj v rokoch 1692 – 95, keď sa prví Slováci Prečítať viac o Slováci v Novohradskej župe v Maďarsku Galgaguta mala v 19. storočí dopisovateľa slovenských novín[…]

Zuzana Pavelcová Viac ako sedemnásťtisícové mesto Veľkej dunajskej kotliny rozprestierajúce sa na ľavom brehu mŕtveho ramena Trojitého Kereša – Sarvaš – Slováci mohutne osídlili pred 300 rokmi. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k slovenskej národnosti v meste prihlásilo už iba 10,7 % krajanov. Sarvašu sa prisúdil prímer intelektuálneho centra Békešskej župy (nachádzalo sa tu viacero významných Prečítať viac o Deň Slovákov v Maďarsku opäť po sarvašsky[…]

Keď vymiera národnosť a keď sa už sotva nájde v celom Maďarsku spolu desať-dvadsaťtisíc Slovákov (o uvedomelých ani nehovoriac), keď pomaly nemáme čitateľov, a ani neviem, či sme ich vôbec niekedy mali, ťažko hovoriť o literárnom živote v kruhu slovenskej národnosti v Maďarsku. V poriadku, povedzme, že zato ešte nás niekto číta a sem-tam sa Prečítať viac o Dolnozemskí Pilíšania[…]

Príspevkom si chceme pripomenúť storočné jubileum vzniku Čabianskeho kalendára a zároveň uctiť prácu šéfredaktorov, prispievateľov a vydavateľov tak pôvodného, ako aj znovuvydaného kalendára.   V roku 2018 sme oslavovali trojsté výročie znovuzaloženia Békešskej Čaby (1718) a teraz – o dva roky neskôr – si pripomenieme storočnicu prvého čísla Čabianskeho kalendára (1920). Medzi spomínanými udalosťami uplynulo dvesto rokov, no napriek tomu Prečítať viac o O storočnom Čabianskom kalendári[…]

K 300. jubileu osídlenia Čaby Slovákmi (Miroslav Kmeť) Najľudnatejšie a najkompaktnejšie enklávy na území dnešného Maďarska založili Slováci v tzv. békešsko-čanádskej oblasti (nazvanej Jánom Kollárom „slovenskou Palestínou“) v prvej polovici 18. storočia. Po porážke a vyhnaní Turkov z regiónu v roku 1695 a pred príchodom Slovákov bola Békešská stolica prevažne pustá. Existovalo v nej len 7 osád, medzi ktorými bola aj Békešská Prečítať viac o Začiatky slovenského osídlenia v regióne Békešskej Čaby[…]

„Je to verš krátky? Aj všetky veľké pravdy sú na tri riadky.“   Gregor Papuček je nielen snáď najznámejším slovenským básnikom, publicistom a prekladateľom žijúcim v Maďarsku, ale aj živým svedomím našej Slovače. Už dlhé desaťročia rôznymi, aj mimoliterárnymi formami oživuje slovenský duch v Maďarsku. Ide teda nielen o literáta, ale aj o takého verejného Prečítať viac o „Veľké pravdy na tri riadky“ – Z najnovšej zbierky Gregora Papučka[…]

V druhú májovú stredu (2017) sa v centre Budapešti uskutočnila prvá prezentácia novej dvojjazyčnej publikácie – Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 s podtitulom Bibliografia slovenských a dvojjazyčných publikácií. Rozsiahla, viac ako 400-stranová práca, pod ktorej autorstvo sa podpísala hlavná vedeckovýskumná pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Alžbeta Uhrinová, dostala priestor na dôstojnú prezentáciu v Celoštátnej knižnici Prečítať viac o Nová publikácia Slovákov v Maďarsku[…]

V roku 1716 v prvom sťahovaní začali na dolnozemské močaristé územie prichádzať slovenské rodiny, ktoré znovuzaložili Čabu a namáhavou prácou odvodnili močiare, postavili si svoj kostol, stavali sálašské školy – následkom čoho v roku 1909 analfabetizmu obyvateľstva bolo 8,1 %, kým celokrajinský priemer bol 36,8 % – založili ochotnícke divadlo a rôzne spolky. Čaba znela Prečítať viac o Zmena a stopy slovenského sveta na Čabe[…]

„Piliš mal v 9. storočí podobu *Plešb. Bol to plešatý vrch. Takéto meno má u Slovanov viacej vrchov. Aj apelatívum pleš vo význame plešina, tonzúra na hlave prešlo do maďarčiny.“ (Šimon Ondruš) Do roku 2000 jediná o Mlynkoch (Pilisszentkereszt) napísaná knižka síce donedávna kolovala v dedine, ale potom sa stratila. Treba však povedať, že jej Prečítať viac o Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš[…]

Hradištský knižno-vydavateľský fenomén Na Slovensku sú tri obce s rovnakým názvom Hradište, z ktorých dve sa nachádzajú na západnom Slovensku a jedna, ktorú tu predstavujeme, leží v Novohrade, v okrese Poltár. Vznikla v trinástom storočí, ale prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411. Jej názov sa odvodzuje od slova pri hrade, s významom Prečítať viac o O Hradišťanoch doma a v Békešskej Čabe[…]

Skupina nemeckých vojakov vedená Jozefom rýchlo dorazila na Kopanicu. Doteraz postupovali bez ťažkostí, išla po vyšliapanej ceste. Nad Kopanicou poznamenal, že pozná kratšiu cestu, nemusia ísť až ku Kráľovej studničke. Vydali sa smerom na Chotárnu skalu, vlastne popod vrch, k obci Huť. Postavil sa do čela oddielu a viedol ho popri kolibe žandárov, teraz jej Prečítať viac o Pochodovali na smrť (Úryvok z knihy Pilíšska história 1944-45)[…]

Niekoľko myšlienok na úvod V roku 2016 vyšiel v Békešskej Čabe 20. ročník metodického časopisu Slovenčinár. Významné jubileum vytvorilo dobrú príležitosť na to, aby sa zhodnotili výsledky vynaloženého úsilia zakladateľov tohto kolektívneho diela slovenských pedagógov v Maďarsku a systematicky prebiehajúcej spolupráce dolnozemských odborníkov v Maďarsku, v Rumunsku a v Srbsku. Časopis je dodnes jediným metodickým časopisom Prečítať viac o Slovenčinár – 20 ročníkov odborného časopisu vydávaného mimo územia Slovenska[…]

Prečo je dôležité, aby sme sa rozpamätali na výročia? Lebo môžeme si prehľadnúť obsah, hodnoty toho obdobia, výročia, ktoré oslavujeme. V titulku môjho príspevku by som chcela dať na vedomie, že Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v roku 2015 oslavuje 20. výročie úradného zaregistrovania sa za civilnú organizáciu, stav ktorého podľa nových zákonov v r. 2014 aj obdržala. Je to Prečítať viac o Slováci v Békešskej Čabe a ich inštitúcie (k 20. a nie 42., resp. 25. výročiu)[…]

Poslanie ústavu Skúmať, monitorovať a spracúvať históriu, jazyk a kultúrnu antropológiu Slovákov v Maďarsku, upevňovať, zachovávať a ďalej reprodukovať slovenské národné povedomie slovenskej minority žijúcej v Maďarsku. 1. Charakteristika ústavu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) je prvým národnostne orientovaným vedeckým ústavom v Maďarsku. Ústav so sídlom v Békešskej Čabe vznikol v roku 1990 z iniciatívy čabianskej slovenskej inteligencie a za podpory Zväzu Prečítať viac o Pôsobnosť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku[…]

Vyše tri storočia uplynuli odvtedy, ako sa v prvých lokalitách na území dnešného Maďarska usadili Slováci. Naši húževnatí predkovia prišli do týchto krajov – medzi Pilíšske vrchy, cez Novohrad, Zemplín a Bakonské pohorie po žírne roviny Dolnej zeme – z rôznych regiónov severnej časti Uhorska. Hovorili viacerými nárečiami, boli príslušníkmi odlišných konfesií a nositeľmi rôznej kultúry  – v súdržné Prečítať viac o O Slovákoch v Maďarsku a ich samospráve[…]

Milí krajania, ak si myslíte, že po príchode do nášho prekrásneho mesta, mesta Slnka, si v hociktorej reštaurácii môžete objednať segedínsky guláš, tak sa veru veľmi mýlite. V tomto dolnozemskom meste totiž takéto jedlo nepoznajú. Možno vám ho v Segedíne navarí rodina, z ktorej aspoň jedna časť pochádza zo Slovenska a toto jedlo pozná. Čo dobrého ponúkajú naše reštaurácie, Prečítať viac o Spolok segedínskych Slovákov dvadsaťročný[…]